Stabilizačný systém a panvové dno
Podiel svalov panvového dna (mm. perinei) na ovládaní driekového sektora chrbtice
posturálna stabilizácia
záves bedrového kĺbu
Ako moderne, bezpečne a efektívne posilňovať svaly panvového dna sa dočítate na stránke: https://trener.wbl.sk/Inkontinencia---konzervativna-liecba.html
Všetky svaly trupu prispievajú k ovládaniu driekového sektora chrbtice. Na udržanie centrácie a stability chrbtice (posturálne mechanizmy) proti vzperným silám a šmyku sú zapojené všetky funkčné súčasti pohybového systému - zložka oporná, výkonná a riadiaca. Ich morfologický podklad tvoria jednotlivé orgány a štruktúry sústavy kostrovej, svalovej a nervovej. K svalom pre tieto funkcie patria vzpriamovač chrbtice (m. erector spinae), vonkajší šikmý brušný sval (m. obliquus externus abdominis) a štvoruhlý driekový sval (m. quadratus lumborum). Tieto svaly sa spolu kontrahujú a zvyšujú stabilitu chrbtice voči tlakovej záťaži. Tento typ stratégie je obzvlášť dôležitý pri úlohách s náročnejšími požiadavkami, ako je zdvíhanie záťaže z podlahy alebo keď je zaťaženie trupu nepredvídateľné.
Tak pri stoji, ako aj pri chôdzi sa snažíme udržiavať posturálnu rovnováhu, ktorej súčasťou je fyziologická lordóza v driekovom sektore chrbtice. O fyziologickú lordózu sa snažíme aj pri vykonávaní rôznych domácich či pracovných činností a tiež pri športovaní.
Kontrola medzistavcových pohybov závisí od mechanizmov, ako sú tlakové sily generované kontrakciou hlbokých chrbtových svalov – lumbálny m. multifidus (rozštiepený sval), napätie torakolumbálnej fascie (fascia thoracolumbalis) a zvýšený intraabdominálny tlak.
Vnútrobrušný tlak je riadený svalmi, ktoré obklopujú brušnú dutinu – brušné svaly, bránica (diaphragma) a svaly panvového dna. Kontrakcia svalov panvového dna podporuje obsah brušnej a panvovej dutiny a dodatočne prispieva k udržaniu močovej a fekálnej kontinencie. Ak sa svaly brušnej dutiny stiahnu bez napätia vo svaloch panvového dna, dôjde k minimálnemu 
zvýšeniu vnútrobrušného tlaku a poklesu panvového dna. Adekvátna kontrola svalov panvového dna je preto nevyhnutná na moduláciu intraabdominálneho tlaku. Ak sa brušné svaly (najmä m. transversus abdominis), ktoré sa pripájajú k torakolumbálnej fascii, stiahnu, zúžia pás a vytlačia brušný obsah vyššie a nižšie. Ak sa svaly bránice a panvového dna (diaphragma pelvis) sťahujú súčasne s brušnými svalmi, bránia posunu brušného obsahu a zvyšujú napätie vo svaloch a fasciách, keď sa svaly sťahujú okolo brušnej dutiny. Preto je kontrakcia svalov panvového dna nevyhnutná tak na napnutie torakolumbálnej fascie, ako aj na zvýšenie vnútrobrušného tlaku.
Svaly panvového dna: diaphragma pelvis - m. levator ani, m. coccygeus, m. sphincter ani externus, diaphragma urogenitale - m. transversus perinei profundus, m. sphincter urethrae, m. sphincter urethrovaginalis, m. ischiocavernosus, m. bulbocavernosus, m. transversus perinei superficialis.
Medzistavcovú stabilitu možno dosiahnuť, ak je chrbtica stlačená spoločnou kontrakciou väčších povrchových svalov a kontrakciou hlbších svalov. Hlavnou výhodou používania hlbokých svalov, fasciálneho napätia a vnútrobrušného tlaku je, že kontrolujú medzistavcové pohyby bez obmedzenia celkového pohybu chrbtice – tieto svaly môžu ovládať chrbticu v dynamickom zmysle poskytovaním základnej kontroly medzistavcového pohybu, zatiaľ čo väčšie, povrchovejšie svaly môžu pohybovať chrbticou a pôsobiť proti aplikovaným silám.
Naťahovacie cvičenie na vzpriamovače chrbtice (najmä lumbálny sektor), štvoruhlý driekový sval. Úchop rukami napr. o priečky rebrín vo vyšej pozícii slúži na dosiahnutie trakcie. Uvoľnený hlboký drep na celej ploche chodidiel vo vise slúži v rehabilitácii na riešenie driekovej hyperlordózy a panvy naklopenej dopredu (širšia poloha chodidiel pomáha flexibilite bedrových kĺbov a kolien). Kolená v smere špičiek.
Svaly panvového dna poskytujú kritický podiel na kontrole chrbtice, najmä na kontrole medzistavcového pohybu prostredníctvom zvýšenia intraabdominálneho tlaku a napätia torakolumbálnej fascie. Činnosť týchto svalov je koordinovaná ako súčasť neurálnej stratégie, aby sa vyhovelo výzvam na kontrolu chrbtice.
Dnes mimoriadne obľúbený cvik najmä u dievčat a žien - dvíhanie panvy v ľahu.
Záves bedrového kĺbu - pohyb, pri ktorom hrudná a drieková chrbtica a panva zostávajú v relatívne neutrálnej polohe, zatiaľ čo subjekt sa predkláňa. Pohyb vychádza skôr z bokov, než aby dovolil hrudnej a bedrovej chrbtici ohýbať sa alebo zaobľovať. Neschopnosť vykonať tento pohyb stavia chrbticu na koniec rozsahu pohybu a spôsobuje, že chrbtica je náchylná na akútne a chronické zranenia, napr. aj známe bolestivé hernie spinálnych diskov.