Cvičíme na polohovateľnom lôžku
Od imobilného pacienta na polohovateľnom lôžku k lokomotoricky nezávislému, samostatnému jedincovi
Progresívne prospešná unilaterálna biomechanika chrbtice, miechy, miechových koreňov, gangliónov, Hoffmannových väzov, ciev
Inovácie v praxi zdravotníctva - vybavenie a moderný spôsob práce prinášajú obrovské benefity tak pre zdravotnícky personál, ako aj pre pacientov.
Anatomická architektúra spojivového tkaniva závisí od napätí spojených s pohybom. Imobilizácia vedie k stresovej deprivácii čo spôsobuje štrukturálne zmeny v tkanivovej matrici, ktoré sú spôsobené prestavbou tkaniva na jeho novú pokojovú dĺžku, zatiaľ čo je držané v nehybnosti. Patologické zmeny svalového tkaniva spôsobené imobilizáciou zahŕňajú atrofiu kostrového svalstva (dráha kaspázového systému hrá dôležitú úlohu pri indukcii apoptózy myocytov - aktivácia dráhy apoptózy je spojená s mitochondriami) a fibrózu tkaniva kostrového svalstva (hlavným prejavom je nadmerná expresia a akumulácia kolagénu v spojivovom tkanive svalu). Cieľom remodelácie v liečebnej rehabilitácii stuhnutých, skrátených tkanív je znovu získať dĺžku tkaniva a podporiť neobmedzené kĺzanie tkaniva.
Podmienky na lôžku a mikrogravitácia vedú k stratám myofibrilárneho (silový tréning) aj mitochondriálneho objemu (vytrvalostný tréning) v dôsledku zníženia metabolického a mechanického zaťaženia na svalové tkanivo. Najmä u starších ľudí pozorujeme rigiditu (stuhlosť, strata pružnosti tkaniva). Nízky krútiaci moment - dlhé trvanie býva najúčinnejšie pri zvyšovaní pasívneho rozsahu pohybu (strečing). Preventívny účinok na kontraktúru kĺbov dosahujeme pulzným ultrazvukom s nízkou intenzitou a infračerveným žiarením. Efektívne výsledky v liečbe a rehabilitácii získavame cielenou aplikáciou variánt cvikov, ktoré realizujeme medzi protismernými kladkami, ktoré majú regulovateľný vertikálny bežec - pohodlné a bezpečné zameranie na presný smer pôsobenia požadovaných korekčných síl v trakčnej kinezioterapii (voľba optimálnych uhlov pôsobenia síl v biomechanike). Sofistikovaná stratégia a ucelený koncept sú zárukou progresívnych výsledkov.
Metodika je dostupná, bezpečná a efektívna aj pre paraplegikov, vozičkárov a pacientov ležiacich po úrazoch, dopravných nehodách, po cievnej mozgovej príhode, po zlyhaní srdca, po zlyhaní pľúc, po covide-19, pre tehotné ženy... na polohovateľnej posteli (polohy chrbta, dolných končatín, elektrický zdvih, bočnice sklopiteľné, aretácia koliesok). Prostredníctvom variánt týchto cvikov dokážeme efektívne riešiť rôzne typy skolióz a hernií spinálnych diskov popri primárnom ochorení a tiež zabránime preležaninám.
Neskúsil som to, ale teoreticky by to bolo možné – dali by sa zachraňovať životy niektorých pacientov (najmä starších), aby nezomierali zbytočne, keď bývajú napr. po zlomenine dolnej končatiny odkázaní na pobyt na lôžku (prevencia zápalu pľúc, úprava hypoxie). Cvičenie trikrát za deň, 45-60 minút jedna rehabilitačná dávka. Optimálna biomechanika pohybov + optimálne dýchanie + optimálna výživa.
Poškodenie mozgu a miechy je devastačný stav s okamžitým dopadom na zdravie a kvalitu života jednotlivca (narušenie alebo strata telesných funkcií). Mezoencefalická lokomotorická oblasť, lokomočné riadiace centrum mozgového kmeňa (stredný mozog), je cieľ pre hlbokú mozgovú stimuláciu u pacientov s poranením miechy. Dovolím si tvrdiť, najmä keď som už v minulosti pripravoval pacienta na podobný zákrok na pražskej klinike (dystónia) a rehabilitoval paralyzovaného invalidného dôchodcu po meningoencefalitíde, že intenzívny rehabilitačný program aplikáciou algoritmov Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice je efektívny pre pacientov s poškodením mozgu a miechy s výsledným zlepšením senzomotorických funkcií (plasticita mozgu a miechy, funkčná geometria mozgu).
PLASTICITA MOZGU
Plasticita mozgu, tiež známa ako neuroplasticita alebo nervová plasticita, sa týka schopnosti mozgu reorganizovať a prispôsobiť svoju štruktúru a funkcie v reakcii na skúsenosti, učenie a zmeny prostredia. Tento koncept spochybňuje tradičnú predstavu, že štruktúra a funkcie mozgu sú po určitom veku pevné a nemenné.
Existujú dva hlavné typy plasticity mozgu:
Štrukturálna plasticita: Týka sa to fyziologických zmien v štruktúre mozgu, vrátane rastu nových neurónov (neurogenéza), tvorby nových synapsií (synaptogenéza) a prerezávania alebo eliminácie existujúcich synapsií (synaptické prerezávanie). Štrukturálna plasticita hrá kľúčovú úlohu pri učení a pamäti, ako aj pri zotavovaní sa z poranení mozgu.
Funkčná plasticita: Zahŕňa zmeny vo funkčnej organizácii mozgu. Keď je špecifická oblasť mozgu poškodená, iné oblasti môžu niekedy prevziať jej funkcie. Ak je napríklad poškodená jedna oblasť zodpovedná za spracovanie jazyka, namiesto toho môže začať spracovávať jazyk iná oblasť. Tento typ plasticity sa často pozoruje v prípadoch poranenia mozgu alebo mŕtvice.
Plasticita mozgu je najvýraznejšia v kritických obdobiach vývoja, ako je detstvo a dospievanie, keď mozog ešte dozrieva a vytvára spojenia. Avšak plasticita pokračuje počas života, aj keď v menšej miere, a môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi, vrátane učenia, zmyslových skúseností, obohatenia prostredia a dokonca aj mentálnych cvičení.
Aktivity, ako je učenie sa novej zručnosti, hra na hudobný nástroj, zapojenie sa do kognitívneho tréningu a dokonca aj zotavovanie sa z poranení mozgu alebo mŕtvice, to všetko môže viesť k zmenám v štruktúre a funkcii mozgu, čo odráža adaptabilitu mozgu.
Pochopenie plasticity mozgu má významné dôsledky pre oblasti, ako je vzdelávanie, rehabilitácia a neuroveda. Vedie to k vývoju intervencií a terapií (Štvordimenzionálny časopriestorový Systém cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie), ktoré využívajú prirodzenú schopnosť mozgu adaptovať sa a prepájať sa, čím potenciálne zlepšujú kognitívne funkcie a pomáhajú pri zotavovaní sa zo stavov súvisiacich s mozgom.
PLASTICITA MIECHY
Plasticita miechy sa vzťahuje na jej schopnosť podstúpiť štrukturálne a funkčné zmeny v reakcii na rôzne podnety, skúsenosti a zranenia. Tento koncept je podobný neuroplasticite, ktorá sa vzťahuje na schopnosť mozgu reorganizovať sa a adaptovať sa.
Plasticita miechy hrá kľúčovú úlohu pri učení motorických zručností (Four-dimensional System of targeted holistic traction kinesiotherapy of the spine), zotavovaní sa zo zranení a pri prispôsobovaní sa zmenám v zmyslovom vstupe.
V mieche existujú dva hlavné typy plasticity:
1. Synaptická plasticita: Tento typ plasticity zahŕňa zmeny v sile a účinnosti synaptických spojení medzi neurónmi v mieche. Prispieva k motorickému učeniu a rozvoju nových pohybových vzorcov. Napríklad opakovaným cvičením sa môžu posilniť spojenia medzi motorickými neurónmi a svalmi, čo vedie k zlepšeniu koordinácie a získavania zručností.
2. Štrukturálna plasticita: Vzťahuje sa na fyziologické zmeny v spojeniach a štruktúrach v mieche. Štrukturálna plasticita môže zahŕňať tvorbu nových synapsií, rast nových vetiev axónov a dokonca aj zmeny veľkosti neurónov. Po poranení miechy môže štrukturálna plasticita zohrávať úlohu pri adaptačných zmenách, ktoré prispievajú k funkčnej obnove. V niektorých prípadoch sa môžu vytvoriť nové spojenia nad alebo pod miestom poranenia, čo umožňuje presmerovanie signálov a čiastočné obnovenie funkcie.
Miecha je schopná výraznej plasticity najmä po úraze. Rozsah a obmedzenia tejto plasticity však závisia od rôznych faktorov, vrátane závažnosti poranenia, veku jedinca a špecifických mechanizmov.
Je dôležité poznamenať, že zatiaľ čo miecha vykazuje plasticitu, vážne zranenia môžu stále viesť k trvalému poškodeniu a funkčným deficitom. Stupeň zotavenia sa značne líši v závislosti od individuálnych okolností.
Cvičenie môže byť finančne, materiálne a personálne dostupné nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale aj doma.
© 2014 SYSTÉM CIELENEJ CELOSTNEJ TRAKČNEJ KINEZIOTERAPIE CHRBTICE
Varianty nižšie uvedených cvikov na polohovateľnej posteli medzi protismernými kladkami sa nepoužívajú vo svetovej liečbe a rehabilitácii a tobôž nie v tej slovenskej (na škodu pacientov).
Pri všetkej skromnosti patríme dnes v našom fitnescentre k najlepším na svete a obsahom a formou nášho dostupného trakčného systému kinezioterapie predstihujeme všetko čo je momentálne v tomto smere prezentované. V blízkom horizonte plánujeme realizovať ďalšie pre zdravie pacienta prospešné jedinečné nápady.
Materiálne pomôcky:
- protismerná kladka s vertikálnym bežcom,
- šikmá lavička s nastaviteľným operadlom a sedadlom,
- drevené (plastové) lišty rôzneho tvaru a rozmerov volíme podľa veľkosti Cobbovho uhla či lokalizácie hernie spinálneho disku.
Externé pomôcky:
- polohovateľná posteľ,
- mobilný elektrický, hydraulický zdvihák pacienta,
- invalidný vozík,
- chodítko.
Protismerné kladky
Protismerné kladky s nastaviteľným vertikálnym bežcom (dvojitá bočná kladka) + lavička s nastaviteľným sedadlom a operadlom umožňujú úžasnú variabilitu nastavení pri efektívnom trakčnom riešení tak jednoduchých, ako aj zložených skoliotických zakrivení chrbtice (zároveň riešime sprievodný výskyt patologickej kyfózy a lordózy a ďalšie zdravotné problémy).
Konštrukcia protismerných kladiek s nastaviteľnými vertikálnymi bežcami umožňuje pod požadovanými uhlami lokalizovane natiahnuť svalové partie na konkávnej strane skoliotickej krivky (zľava) a posilňovať pažou (izotonický a izometrický princíp svalovej kontrakcie) svalové partie na konvexnej strane skoliotickej krivky (skrátený až plný rozsah trajektórie) využitím koncentrického a excentrického princípu svalovej kontrakcie (sprava).
Pevná kladka (sústava pevných kladiek) je jednoduchý stroj, ktorého upevnené koleso (má po obvode drážku v ktorej sa pohybuje lano, reťaz) sa otáča okolo vlastnej osi otáčania. Na jednej strane lana-reťaze je pripevnené bremeno a na druhej strane pôsobí sila (človek, stroj...). Pevná kladka nezmenšuje silu potrebnú na zdvih bremena, nemení dráhu. Mení smer pôsobenia sily, napr. zdvíhanie bremena sa deje v trakčnej kinezioterapii chrbtice ťahaním adaptéra pod rôznymi uhlami smerom dole prípadne v horizontále.
Polohovateľná posteľ
Pohon povrchových nosných prvkov umožňuje dosiahnuť požadované polohy pacienta. Použitie elektromechanického pohonu umožňuje dodržiavať prísne podmienky bezpečnosti prevádzky.
Preležaniny v oblasti krížovej kosti vytvárajú rizikové faktory u imobilných pacientov. Zmeny polôh sú pasívnou aktivitou. Sofistikované cvičenie v rôznych polohách zabraňuje vzniku dekubitov, ale čo je podstatné, tento program cvičenia môže pomôcť imobilnému pacientovi stať sa mobilným, a tak predísť vzniku rizikových faktorov dekubitov - po svalové či dokonca kostné tkanivo. Doplnkovou súčasťou je aktivácia extracelulárnej matrice.
Preležaniny, dekubity sú poškodenia tkaniva, ktoré sa vyskytujú na miestach kože a vznikajú zvyčajne pod tlakom ležania v posteli, sedenia na invalidnom vozíku (najčastejšie v oblasti krížovej kosti). Preležaniny bývajú vážnym problémom u starších ľudí.
Počet starších osôb sa zvyšuje a zvyšuje sa aj ich pobyt na lôžku. Okrem toho choroby alebo dopravné nehody často spôsobujú paralýzu, ktorá pacientov znehybní, a potom si vynúti ich pripútanie na lôžko na nejaký čas. Ak títo pacienti nevykonávajú cvičenie pravidelne, ich svaly atrofujú, dochádza k redukcii pohybových schopností - sila, rýchlosť, vytrvalosť, pohyblivosť, koordinácia. Preto sú potrebné zdravotnícke zariadenia, ktoré môžu pomôcť pacientovi pripútanému na lôžko s rehabilitačnými cvičeniami, prevenciou dekubitov.
Pacient na polohovateľnom lôžku môže v maximálnej miere zužitkovať prednosti Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice medzi protismernými kladkami. Pacient môže cvičiť aj v ľahu na boku či na rovno nastavenom lôžku a na bruchu. Cielenými pohybmi redukujeme, zabraňujeme výskytu preležanín. Ak sa imobilný pacient na takejto polohovateľnej posteli dostane medzi konštrukciu protismerných kladiek, dokážeme s ním zázraky, o ktorých doteraz riadiaci pracovníci a odborníci v liečebnej rehabilitácii nechyrovali - ani tí v štátnom sektore, ani tí v súkromnom sektore. Výhodou protismerných kladiek oproti elastickým lanám je konštantný odpor po celej trajektórii pohybu, variabilita vertikálneho nastavenia kladiek.
Najvyššie riziko vzniku dekubitov je u imobilných pacientov. Dnes sú zvyčajne zaužívané ako primárny prístup zmeny polohy zdravotnými sestrami. Zabezpečenie zmien polohy pacienta pravidelným pohybom je zvyčajne sekundárny prístup (ale zvyčajne absentuje). Pri zmenách polohy sa tlak prerozdeľuje a pomáhame predchádzať poškodeniu tkaniva. Vďaka pohybu cieleným cvičením vytvárame progresívne predĺženie chrbtice, uvoľnenie tlaku na inkriminovanú lokalitu - uvoľnenie ciev a nervov, podporíme lokálny metabolizmus a tým zabraňujeme tvorbe dekubitov.
Súčasťou Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice je sofistikovaný program pre prevenciu a liečbu dekubitov – udržať pacientov v cielenom pohybe, variabilných polohách.
Na polohovateľnej posteli medzi protismernými kladkami cvičíme pažami bilaterálne, unilaterálne + rotácie trupom. Variabilitu cvikov dosahujeme: 1. Posúvaním postele pozdĺžne, priečne, šikmo, 2. Zmenou uhla opierky trupu, 3. Zdvihnutím postele na strane opierky trupu, 4. Bilaterálnym súpažným sťahovaním na strane trupu, 5. Bilaterálnym sťahovaním zo strany dolných končatín, 6. Unilaterálnym sťahovaním na strane trupu, 7. Unilaterálnym sťahovaním zo strany dolných končatín, 8. Dvojnásobné unilaterálne cvičenie s premenlivým uhlom - na strane trupu vytvárame trakciu (paža je pasívne natiahnutá) a zo strany dolných končatín sťahujeme opačnou pažou.
Ďalším bonusom sú varianty cvikov dolnými končatinami pomocou špecifického adaptéra aj v kombinácii s hornými končatinami. Ale to je materiál na ďalší odborný článok.
Posteľ umožňuje, aby mal pacient pri cvičení pokrčené kolená a pohodlne položené predkolenie, a tak chránil driekový sektor chrbtice pred poškodením a zabránil posunu po posteli. A po cvičení máme nohy vyložené hore.
Posteľ može byť medzi protismernými kladkami (uhly zaťaženia):
- pozdĺžne
- priečne
- šikmo
Poloha priečne medzi protismernými kladkami a aplikácia cviku Pallof press. Benefity cviku sú jedinečným prínosom v liečebnej rehabilitácii pacienta odkázaného na pobyt na lôžku.
Nastaviteľná šikmá lavička
Lavička s nastaviteľným sedadlom a operadlom umožňuje zvoliť pohodlne čo najpresnejší uhol sklonu trupu, a tak zacieliť pôsobenie paže a vytvoriť efektívnu trakčnú silu (dekompresia chrbtice) na strane konkavity skoliotickej krivky bez rizikovej subluxácie v ramennom kĺbe.
Požadovaný uhol sklonu operadla zvyšuje variabilitu cvikov cielených na konkrétnu lokalitu chrbtice tak pri bilaterálnom, ako aj unilaterálnom naťahovaní a posilňovaní vybraných svalových partií.
Konštrukcie "inteligentných" lavičiek majú pri jednotlivých západkach uvedenú veľkosť uhla sklonu operadla čo je praktická pomôcka pre kinezioterapeuta (na ilustračných obrázkoch nižšie je to 45°).
Invalidný vozík
Aj na invalidnom vozíku dosiahneme úžasné terapeutické výsledky. Pacient postupuje z polohovateľnej postele na invalidný vozík, z invalidného vozíka na nastaviteľnú šikmú lavičku a potom sa stáva mobilný, pretože medzitým zlepšuje mobilitu dolných končatín a rovnovážne schopnosti, ktoré ďalej rozvíja prostredníctvom závesného systému na pohyblivej hrazde, chodítka a bariel.
Finálnym výsledkom je sebestačná lokomócia subjektu.
Topoľčany ponúkajú celému svetu
Nestagnujeme, neustále kvalitatívne inovujeme
V sede na šikmej lavičke medzi protismernými kladkami trakcia jednou pažou a sťahovanie druhou pažou - riešime funkčnú geometriu mozgovej kôry, remodeláciu plasticity mozgu a miechy a neuromotoriku periférneho nervového systému.
Pri tomto cviku je kvôli bezpečnosti pacienta potrebná asistencia skúseného terapeuta – podáva a odoberá cvičencovi strmeňové adaptéry (najskôr na strane trakcie a potom na strane sťahovania).
Dva efektívne cviky v jednom. Napríklad riešenie ľavostrannej C skoliózy - pravou pažou naťahujeme stranu konkavity, ľavou pažou posilňujeme stranu konvexity (paža sa môže pohybovať po skrátenej trajektórii - podľa vertikálnej lokality výskytu skoliózy, vrcholu skoliózy - v tomto prípade v hrudnom sektore chrbtice. Pred sťahovaním vidíme posun pleca od opierky dopredu (protrakcia). Pri sťahovaní sa pacient snaží dosiahnuť retrakciu pleca - dotyk o opierku.
Cvik ponúka kombinovanú trakciu pravou pažou i ľavou pažou.
V sede na šikmej lavičke (veľkosť uhla sklonu opierky volíme podľa smeru pôsobenia potrebnej sily) držíme vo vzpažení strmeňový adaptér (pasívna paža, unilaterálna trakcia na chrbtici, zabezpečený uhol proti subluxácii v ramennom kĺbe, trakčná záťaž pasívnej paže môže byť vyššia ako záťaž pre aktívnu pažu). Druhou, aktívnou pažou sťahujeme na kladke (unilaterálne posilňovanie svalových partií na príslušnej strane).
Rozdielna vertikálna poloha prsníkov nám signalizuje priaznivý unilaterálny účinok cviku. Jedna paža - trakciu používame zvyčajne na strane konkavity skoliotickej krivky chrbtice. Druhá paža - posilňujeme na strane konvexity skoliotickej krivky chrbtice; v dobe industrializácie Slovenska – po znárodnení, by to bola tzv. údernícka metóda (dva účinky v jednom cviku). Z konkavity sa približujeme ku konvexite a konkavitou na strane konvexity vytvárame optimálne podmienky na posilňovanie oslabených, natiahnutých svalových partií.
Po stiahnutí vidíme posun pleca dozadu (retrakcia). Protrakcia a retrakcia prispievajú k rotácii a derotácii chrbtice a k pohybom lopatky po rebrách (najmä rotácia). Rehabilitačný efekt cviku je viacúčelovo mimoriadne prospešný. Pri sťahovaní vidíme rozdiel v trajektórii pleca a lakťa a uhloch účinku na chrbticu = 16° (rozsah pôsobenia na chrbticu). Kombinovanú trakčnú výslednicu síl získame skladaním trakčných síl oboch paží. Podľa dĺžky dráhy - rozsah pohybu alebo konkrétneho bodu na dráhe (izometrický princíp svalovej kontrakcie), volíme uhol pôsobenia výslednice síl (analýza videozáznamu prostredníctvom aplikácie Kinovea).
Trakcia pravou pažou je konštantná. Premennou je veľkosť trakcie ľavou pažou - mení sa veľkosť uhla i smeru sily počas dráhy sťahovania - predpažovania. Účinok ľavou pažou lokalizujeme v hociktorom bode dráhy.
Pri sťahovaní, pripažovaní začíname kladivovým držaním ruky, nasleduje pohyb pleca k lavičke s ipsilaterálnym úklonom trupu, derotáciou chrbtice externou rotáciou, pohyb lakťa k trupu so supinácia predlaktia, dorzálny výdych. Pri spätnom pohybe nasleduje jemný obrat trupom dovnútra, oddelíme plece od lavičky a podvihneme ho, lakeť smeruje dopredu a hore, predlaktie internou rotáciou do supinácie – kladivové držanie, ventrálny nádych.
Výsledok priaznivej unilaterálnej trakcie nám potvrdzuje aj vertikálny rozdiel medzi prsníkmi cvičenky - zdvihnutie (elevácia) uvoľneného pravého pleca a pokles (depresia) ľavého kontrahovaného pleca.
Pažu sa snažíme posúvať pri tele, k čomu nám pomáha aj jej externá rotácia (dlaň hore).
Hánky háku z uvoľnenej päste ruky smeruje stále do kolieska kladky, očami sledujeme koliesko kladky.
Vysokým levelom je mierny sklon opierky a tak veľká záťaž pre sťahovanie, ktorá začína oddeľovať trup od opierky - vtedy pridávame aj extenziu celého trupu do lavičky.
Predlaktie aktívnej paže, ktorú používame na sťahovanie, vždy smeruje v osi lanka, zápästie neohýbame (volárna flexia), ale ani neprehýbame (dorzálna flexia). Platí to pri každom uhle, ktorý zviera predlaktie s ramenom. Dráha lakťa pri sťahovaní by mala končiť maximálne na začiatku úrovni šikmej opierky, inak dochádza k nežiaducej rotácii v ramennom kĺbe a takýto efekt sa prenáša na zaťažovanie horného trapézového svalu (na tomto obrázku by to zodpovedalo uhlu asi 90 °.
V sede na šikmej lavičke sťahovanie jednoručne
Ďalším zaujímavým a veľmi účinným cvikom je v sede na šikmej lavičke sťahovanie jednoručne - sedíme medzi protismernými kladkami. Variabilitu uhlov zaťaženia týmto unilaterálnym cvikom dosahujeme posúvaním lavičky dopredu-dozadu, naklápaním operadla lavičky, posúvaním vertikálneho bežca na kladke hore-dole.
Cvik je bezpečný, pacient má uvoľnenú ale popritom fixovanú chrbticu - v prípade potreby mu môže terapeut po podaní adaptéra fixovať spredu panvu. Po presadnutí na šikmú lavičku ho môžu cvičiť pacienti fungujúci na invalidnom vozíku, ležiaci pacienti po presunutí polohovateľného lôžka medzi protismerné kladky.
Pacient začína zo vzpaženia - paža s lankom kladky udržujú smer uhla opierky lavičky (v prípade že je uhol paže zmenený, môžeme vystavovať ramenný kĺb rizikovému namáhaniu až subluxácii). Po kladivovom (neutrálnom) uchopení adaptéra sa nechá pacient vytiahnuť (laterálne natiahnutie trupu od panvy po ramenný kĺb) a nadýchne sa do hrudníka na ipsilaterálnej strane (cvičením dokážeme odstraňovať nerovnováhu v zaťažení bránice, ďalších dýchacích svalov a pľúc napr. po čiastočnej lobektómii pľúc).
Pacient pokračuje pohybom pleca dole (depresia) a prvým ipsilaterálnym úklonom trupu, pripája lakeť (supinácia predlaktia - vonkajšia rotácia, znižujeme riziko bolesti v ramennom kĺbe) a vydychuje príslušnou dorzálnou stranou sťahovaním rebier pod lopatkou so súčasným druhým ipsilaterálnym ohnutím trupu. Lakeť neposúvame za opierku lavičky, pretože by sme rotáciou hlavice ramennej kosti nežiaduco zvyšovali aktivitu horného lichobežníkového svalu (m. trapezius superior - dostatočne namáhaný v bežnom živote) - rotácia lopatky, zdvíhača lopatky (m. levator scapulae) a ohýbali zápästie.
Opierka lavičky a lanko kladky tvoria maximálne rovnobežky, aby nedošlo vo vzpažení k subluxácii v ramennom kĺbe, prípadne k dráždeniu v komunikácii lopatky s kľúčnou kosťou a hlavicou ramennej kosti v nadplecku (acromion).
Pri sťahovaní smerujú zápästie s predlaktím k ramenu a nie od ramena (kontraproduktívna aktivácia trojhlavého ramenného svalu - m. triceps brachii).
Ramenný kĺb - hlavica ramennej kosti, kĺbová plocha lopatky, zobákový výbežok lopatky, nadplecok lopatky s kľúčnou kosťou.
Spätný pohyb hore začíname pronovaným pohybom ruky s predlaktím (vnútorná rotácia), pripájame ramennú kosť a pohyb pleca hore (elevácia), ipsilaterálne uvoľnenie unilaterálnej kontrakcie trupu natiahnutím trupu a nádych do hrudníka.
Rukoväť strmeňového adaptéra držíme so zámkom alebo bez zámku. Chrbát je počas cvičenia fyziologicky pritláčaný biomechanikou cviku k opierke lavičky. Ale pri riešení konkrétnych zdravotných problémov môžeme v algoritmoch metodiky využívať polohu oddialenia chrbta od opierky s následnou extenziou trupu (pritlačenie trupu k operadlu).
Zlepšenie unilaterálnej funkcie ošetrovateľského lôžka
Pri ošetrovaní sa pacient snaží striedavo vymieňať paže, aby sa dokončila ošetrovateľská práca na celom tele. Pacient si uvedomí pohyb ľavého a pravého tela.
Pri realizácii optimálneho laterálneho procesu (uhol rotácie, trajektória bočného pohybu, bočný režim) drží pacient adaptér protismernej kladky čím zabráni pri prevracaní relatívnemu kĺzaniu medzi chrbtom a lôžkom a zlepší komfort ošetrovateľskej práce.
Aj keď rotačná aktivita pôsobí hlavne na vršok tela, je účinná aj na zadok a stehná. Za priaznivých okolností môžeme využiť kombináciu pohybového stavu ľudského tela pri vôľových pohyboch do strán aj pri laterálnej dysfunkcii pacientov s paralýzou.
Volíme optimálnu pozíciu polohovateľnej postele medzi protismernými kladkami. Používame pevné lanko, popruh s vhodným adaptérom, optimálnou dĺžkou, ukotvené pod potrebným uhlom na konštrukcii protismernej kladky.
Pacient sa dokáže aktívne podieľať na pomoci zdravotným sestrám čím zlepšuje aj svoje sebavedomie a interakciu sestra⇔pacient.
Kinezioterapeutická úloha trakcie
Dlhodobý pobyt na lôžku vyvoláva na úrovniach medzistavcových platničiek v segmentoch L4-S1 individuálny nárast intramuskulárnej koncentrácie lipidov (atrofované svaly driekového sektora chrbtice) čo ovplyvňuje lokalizovanú funkciu nečinnej driekovej chrbtice, zhoršuje jej funkciu po uvoľnení tela a zvyšuje riziko poranenia mäkkých tkanív, ako sú bedrové medzistavcové platničky. Navýšenie lipidov v posturálnych bedrových svaloch zhorší funkciu svalov počas vzpriameného postoja.
Terapeutická úloha trakcie zmierňuje niektoré adaptačné zmeny vyvolané dlhodobým pobytom na lôžku, ak pri polohe pacientov na chrbte vytvoríme optimálne pôsobiace sily. Vystavením axiálnemu zaťaženiu indukujeme adaptácie v paraspinálnych svaloch. Po trakcii na lôžku sa dĺžka chrbtice a plocha disku zvýši, svalové objemy lumbálneho rozštiepeného svalu (m. multifidus), lumbálneho vzpriamovača chrbtice (m. erector spinae pars lumbalis) a štvoruhlého driekového svalu (m. quadratus lumborum) sa znížia.
Kreatívnym pokusom riešenia obnovy funkcie dolných končatín u vozičkára (paraplegika) je nácvik technicky bezpečných štvrťdrepov, drepov (sila dolných končatín) regulovanou protiváhou tehličiek na kladke (nácvik vstávania zo sedu - pohybový vzorec vrátane presunu hmotnosti zo zadku dopredu na chodidlá, silná aktiváciu antigravitačných svalov na zdvihnutie tela zo stoličky, pohyb hlavy nahor a dopredu a potom úplné natiahnutie končatín a trupu, aby sa dosiahlo postavenie bez zdvíhania rúk), postupný prechod k drepom pomocou závesného systému TRX, tlakom jednonožne v stoji na špeciálnom posilňovacom asistenčnom stroji alebo k bipedálnej lokomócii na prispôsobenom bežiacom páse či orbitreku s cieľom vytvoriť optimálny dynamický stereotyp chôdze.
To predstavuje nový cieľ v kinezioterapeutickej rekondícii bedrových svalov pre tých, ktorí sú vystavení dlhodobej fyzickej nečinnosti – jedincov pripútaných na lôžko (imobilní pacienti, pacienti s covidom-19, ...), jedincov so sedavým zamestnaním, jedincov odkázaných na polohu v sede – vozičkári, jedincov s chronickou bolesťou chrbta, starších ľudí a jedincov s chronickým LBP (low back pain – bolesť krížov, jedinci s LBP majú o niečo menšie mm. multifidi s významným podielom intramuskulárneho tuku).
Aplikácia Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice rieši optimálnym spôsobom nepriaznivé odozvy v organizme, ktoré sú vyvolané nárastom intramuskulárnej koncentrácie lipidov v driekovom sektore chrbtice – pozitívne ovplyvňuje fyziologické a biomechanické funkcie.
Podmienkou je presun ležiaceho pacienta do interiéru špecificky vybaveného na liečebnú rehabilitáciu – konštrukcia protismerných kladiek, alebo presun konštrukcie k pacientovi.