Poškodenie sedacieho nervu injekciou
Jedinečný terapeutický výsledok
Poškodenie sedacieho nervu po podaní intramuskulárnej injekcie
Chybné podanie intramuskulárnej (intraneurálne) injekcie do sedacieho nervu nebýva časté, ale o to devastujúcejšie bývajú následky poškodenia (aj podanie injekcie v blízkosti nervu býva ničivým spúšťačom závažných komplikácií, patologických zmien). Objavuje sa tak v najchudobnejších, ako aj v najvyspelejších krajinách sveta. Paradoxom je, že ide o kontraproduktívny výsledok snahy zdravotníka zbaviť pacienta bolesti a ďalších komplikácií. Bezpečná intramuskulárna injekcia sa má podať do horného bočného kvadrantu sedacieho svalu.
Nervus ischiadicus (L4-S3) je najdlhší a najsilnejší nerv ľudského tela (priemer 12-20 mm) a je súčasťou najmohutnejšieho nervového pletenca v ľudskom tele krížovej spleti (plexus sacralis): L4-L5, S1-S5.
Z panvy vychádza cez otvor foramen infrapiriforme - v blízkosti m. piriformis (hruškovitý sval). Zostupuje po svaloch m. gemellus superior (dvojitý horný sval), m. obturatorius internus (vnútorný zapchávač), m. gemellus inferior (dvojitý dolný sval) a m. quadratus femoris (štvorcovcý sval stehna), zhora ho zakrýva m. gluteus maximus (veľký sedací sval). Premieta sa medzi vnútornú a strednú tretinu spojnice tuber ossis ischii (sedací hrboľ) – trochanter major (veľký chochlík stehennej kosti). Pokračuje po zadnej ploche m. adductor magnus (veľký priťahovač), pod flexormi stehna. Nad vstupom do fossa poplitea (zákolenná jama) sa delí na dve silné vetvy – n. tibialis (píšťalový nerv) a n. peroneus communis (spoločný ihlicový nerv - miesto najväčšej citlivosti).
Kmeň n. ischiadicus vydáva na stehne rami musculares – pre m. semitendinosus (poloblanitý sval), m. semimembranosus (pološľachovitý sval), pre m. biceps femoris (dvojhlavý sval stehna) a pre časť m. adductor magnus (veľký priťahovač). Rami articulares mieri k puzdru bedrového a kolenného kĺbu. Vetvy sedacieho nervu zásobujú ďalej svaly predkolenia, chodidla a prstov a kožu.
Patológia poranenia sa prejavuje v mechanickej a chemickej devastácii nervového tkaniva. Veľkosť ihly, uhol vpichu, miesto vpichu (hrúbka svalového a tukového tkaniva) a druh a množstvo použitého liečiva (analgetiká, antibiotiká, anestetiká ...) ovplyvňujú stupeň poškodenia nervového vlákna (axonálna a myelínová degenerácia). Riziko poranenia po injekcii je vyššie u detí ako u dospelých. U detí sledujeme počas vývoja na postihnutej strane deformácie dĺžky nôh.
K napísaniu materiálu ma primal neobyčajný životný príbeh môjho známeho - profesionálneho hasiča, ktorý býva vystavený životunebezpečným situáciám, pri ktorých zachraňuje náš majetok, naše zdravie, naše životy. Tentoraz to bolo opačne - ja som záchraňoval hasičovu dolnú končatinu.
V lete som si všimol dole na hasičových nohách zvláštne fľaky. Pred písaním tohto materiálu som sa dozvedel, že pri jednej akcii si neuvedomil, že má vyhrnuté nohavice nad obutím a šľahajúce plamene mu spálili kožu.
Ak sú príznaky bolesti mierne alebo necitlivosť je bez straty motorickej funkcie, mal by pacient absolvovať po dobu 3-6 mesiacov konzervatívnu terapiu (špecifické lieky a fyzioterapia). Počas tejto doby pozorne sledujeme proces regenerácie - pravidelné plánované vyšetrenia a záznamy z magnetickej rezonancie, elektromyografie, možno aj z termografie, aby sme v prípade potreby liečebný plán pružne upravili. Väčšina poškodených periférnych nervov sa v tomto časovom rámci poopraví sama. Ibaže tieto prístroje nie sú cenovo lacné, ale bolo by to úžasné postupovať s takýmito pomocníkmi.
Ak pacient nemá po dobu 3-6 mesiacov klinické alebo elektrofyziologické ukazovatele lepšie alebo ak má pri počiatočnom podaní injekcie závažnú bolesť či úbytok motorických funkcií, vyžaduje sa okamžitá chirurgická liečba periférneho nervu.
Pacienti s poranením sedacieho nervu trpia bolesťou vnímanou ako silné vystreľovanie, nepríjemnými pocitmi vo svaloch a pálčivou bolesťou kože pozdĺž distribúcie nervov, slabosťou svalov inervovaných sedacím nervom a jeho vetvami. Neznesiteľná bolesť býva rezistentná (odolná) na analgetickú liečbu. Neurologické následky sa pohybujú od menších prechodných po vážne senzitívne poruchy a znecitlivenie so slabým zotavením až po trvalé ochrnutie. Motorické funkcie bývajú narušené závažnejšie ako neurosenzorické funkcie. Postihnutí nemusia byť schopní chodiť ani sa plaziť. Mnoho pacientov nedosiahne úplné uzdravenie ani po chirurgickej oprave.
Niektorí pacienti trpia úplnou poruchou ischiadického nervu v blízkosti hamstringu, kvalitatívne zmenenou citlivosťou na stehne, dolnej bočnej nohe a chodidle. Defektná býva flexia v kolene.
V závislosti od poškodenia sedacieho nervu býva postihnutý úsek lýtka. Paralytické naklopenie (deformity) chodidla je spoločná prezentácia z dôvodu defektu dorzálnej a plantárnej flexie, straty funkcie invertorov (prevracačov) pre zadnú časť holene a m. peroneus longus et m. peroneus brevis (dlhý a krátky ihlicový sval), ktoré majú udržovať pozdĺžnu a priečnu nožnú klenbu (pronácia a abdukcia chodidla).
Ischémia (nedokrvenosť tkanív) je jeden z hlavných patologických mechanizmov intraneurálnej injekcie - vedie až k nekróze (odumretie tkaniva). Injekcia liečiva sa podieľa na tvorbe jaziev, rozvoji fibrózy (zhusteniu väziva v tkanive), ktorá obmedzuje zväzky nervov a okolité tkanivá a tým aj prietok krvi. Pri ischémii chýba tkanivám dostatok kyslíka, živín, čo vedie k hromadeniu škodlivých odpadových látok.
Neurálna ischémia vzniká aj zo zvýšeného intraneurálneho tlaku, čo spôsobí prerušenie krvného toku.
V postihnutej končatine sa môžu vyskytnúť infekcie, pazúrové prsty, oneskorené vazomotorické zmeny (nedokrvenie tkanív) s pocitom chladu, začervenanie kože spojené so zápalom a opuchom. Pokles alebo zhoršenie prietoku krvi končatinou predstavuje hrozbu pre jej mobilitu a smeruje k jej poškodeniu až k odumretiu a amputácii končatiny.
Pri následkoch a riešení intraneurálnej injekcie do sedacieho nervu bývame vystavený riziku:
- spazmu: dokáže dočasne upchať tepny,
- trombózy: upchávanie ciev krvnou zrazeninou,
- embólie: akútne upchatie tepny materiálom priplaveným krvným riečišťom.
Riešili sme bolestivé objemné spazmy, periostové body, väzivovú prestavbu. Pozitívne výsledky sme dosiahli Systémom cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie a špecifickými myoskeletálnymi a myofasciálnymi technikami s ultrazvukom.
Trakčnou automobilizáciou sme regulovali funkcie tkaniva svalov, väzív, ciev, nervov, miechy (kĺzanie tkanív - elasticita). Upravili sme kaspázovú kaskádu (proces apoptózy – programovaná bunečná smrť, likvidácia buniek ohrozujúcich organizmus). Zmobilizovali sme imunitný systém, zvýšený počet makrofágov, aby došlo v príslušnej lokalite k účinnej fragmentácii enzýmami, fagocytóze a k oživeniu a funkčnosti tkanív (svaly, väzy, nervy, cievy). Predišli sme nekróze (gangréna - porušenie štruktúry bunky nevyhnutnej na prežitie), končiacej amputáciou končatiny.
Nástup a intenzita cvičenia majú svoj algoritmus. Periférne nervy potrebujú na svoju obnovu a regeneráciu určitý čas. Ak postupujeme prirýchlo, úroveň bolesti sa môže počas cvičenia zvýšiť (pacient môže cítiť aj mravčenie alebo znecitlivenie).
Ale aj zdĺhavé odkladanie cvičenia neprospieva rehabilitácii. Počas zotavujúcich sa nervových poranení zaraďujeme špecifické cvičenia s nízkou intenzitou do 25 opakovaní v sérii.
Fyzioterapia je indikovaná na prevenciu atónie (ochabnutie svalstva).
Chemický zápal
Chemické dráždivé látky ako fragmenty kyseliny hyalurónovej alebo fibronektínu (proteín), ktoré unikajú z degenerovaných alebo herniálnych diskov, môžu spôsobiť zápal alebo podráždenie sedacieho nervu. Niekedy môže byť súčasťou degenerácie diskov vyrastanie nervových tkanív, ktoré preniknú do vonkajšej a vnútornej vrstvy disku a vyvolajú bolesť sedacieho nervu.
Pre udržanie zdravia nervov je dôležitá adekvátna hladina vitamínu B12 (cobalamin). Vitamín B12 pomáha pri syntéze mastného (myelínového) obalu, ktorý pokrýva nervy (dôležité pre funkcie nervov, vedenie impulzov). Ischias sa môže prejaviť v dôsledku nedostatku vitamínu B12 a môže sa vyskytnúť častejšie u ľudí starších ako 60 rokov.
V liečbe neuropatickej bolesti je u pacientov účinná vysoká dávka vitamínov skupiny B: B12 v dávke 1 500 µg perorálne denne alebo 2 000 µg intramuskulárne 2-krát týždenne, B1 (thiamin) v dávke 50 mg a B6 (pyridoxin) v dávke 300 mg perorálne raz denne. Vhodná je kombinácia s diklofenakom vo forme gélu napr. Voltaren. Vitamíny skupiny B pôsobia aj na hladinu sérového C-reaktívneho proteínu, ktorý sa objavuje v krvi u pacientov pri zápalovej reakcii (môže pôsobiť aj ako rizikový faktor).
Vitamíny skupiny B je potrebné zapíjať dostatočným množstvom vody. Poraďte sa svojím ošetrujúcim lekárom alebo lekárnikom.