M. iliopsoas v kinezioterapii
M. iliopsoas v kinezioterapii a
rehabilitácii chrbtice
Komplikovaný sval kvôli jeho hlbokému umiestneniu v brušnej dutine, spojeniu s chrbticou a ďalšími kĺbmi, ktoré ovplyvňuje nielen v kinezioterapii a rehabilitácii chrbtice. Zaujímavá je jeho statika i dynamika v otvorenom reťazci (voľný pohyb dolnej končatiny) i uzavretom reťazci (dolná končatina fixovaná na opierke). Problémom tohto svalu býva neurologické skrátenie a inhibícia - dnes najmä v dôsledku chronického sedenia, ktoré sa premieta do zvyšovania zaťaženia driekového sektora chrbtice a bolesti.
M. psoas major – začína od medzistavcových diskov Th12 po L4-5, od bočných výbežkov driekových stavcov processus costales. Prechádza v sedle medzi spina iliaca anterior inferior a eminentia iliopubica (mierny hrboľ vpredu na lonovej kosti).
M. iliacus – začína od vnútornej plochy krídla bedrovej kosti (fossa iliaca).
Obe zložky sa k sebe prikladajú pri priechode pod slabinovým väzom (ligamentum inguinale) v lacruna musculorum (štrbina ohraničená panvovou kosťou, slabinovým väzom a arcus iliopectineus – časť zosilnenej fascie kryje m. iliacus, je to miesto prechodu n. femoralis na stehno; v mieste kríženia so slabinovým väzom môže dôjsť ku kompresii n. cutaneus femoris lateralis a k vývoji meralgia paraesthetica – bolestivosť z kompresie nervu u tehotných žien a z tesných nohavíc) a zostupujú na stehno, kde sa upínajú spoločnou šľachou na malý chochol stehnovej kosti (trochanter minor).
V miestach, kde sa m. iliopsoas kladie na puzdro bedrového kĺbu, vsúva sa medzi sval a kĺbové puzdro synoviálny vačok (bursa iliopectinea). Výskyt burzitídy môže skomplikovať procesy kinezioterapie.
Sval má anatomické fasciálne úpony na bránicu, panvové dno, vytvára spojenie so šľachou priečneho brušného svalu a vnútorného šikmého brušného svalu. Ako spojovací článok umožňuje udržiavať mechanizmus stability.
Lumbálne nervy (Th12-L4) vstupujú do m. psoas major, kde sa spájajú do lumbálneho plexu. Pleteň je uložená vo vnútri m. psoas major medzi jeho povrchovou a hlbokou vrstvou. Dlhé vetvy vystupujú pri laterálnom okraji m. psoas major (n. iliohypogastricus, n. ilioinguinalis, n. femoralis, n. cutaneus femoris lateralis), pri mediálnom okraji (n. obturatorius) a n. genitofemoralis preráža m. psoas major a zostupuje po jeho prednej ploche. Zvýšené napätie v m. psoas major môže dráždiť nervy lumbálneho plexu, čo sa prejaví bolesťou v slabinách alebo v oblasti perinea (hrádza).
1. n. subcostalis, 2. n iliohypogastricus, 3. n. ilioinguinalis, 4. n. genitofemoralis, 5. n. femoralis, 6. n obturatorius, 7. n. gluteus superior, 8. n. gluteus inferior, 9. n. ischiadicus, 10. n. pudendus, 11. n. levator ani et coccygeus, 12. plexus coccygeus et nn. anococcygei.
V blízkosti začiatku m psoas major sú lumbálne sympatické gangliá (párová reťaz pozdĺž chrbtice). Autonómny nervový systém riadi zvýšený výkon hlavne hladkej svaloviny (najmä ciev) a žliaz.
M. psoas minor – začína na intervertebrálnom disku Th12 a L1 a na telách oboch stavcov. Zostupuje dole a prechádza do tenkej šľachy, ktorá sa upína na eminentia iliopectinea (mierny hrboľ na lonovej kosti v blízkosti bedrového kĺbu – synonymum eminentia iliopubica). Sval s niekoľkými možnými anomáliami má minimálnu funkciu.
M. psoas major je flexorom bedrového kĺbu s významnou úlohou pri pohybe dolnej končatiny dopredu pri chôdzi, behu alebo kopaní. Je to jediný sval, ktorý spája driekový sektor chrbtice a dolné končatiny a preto je aj stabilizátorom panvy. Hlavným antagonistom je m. gluteus maximus.
Riešenie skráteného m. iliopsoas posilňovaním antagonistov. Výhody dosiahnuté naťahovaním skráteného m. iliopsoas stabilizujeme posilňovaním jeho antagonistov (gluteály, hamstringy, spodná časť brušných svalov).
Vykonáva pomocnú abdukciu bedrového kĺbu spojenú s vonkajšou rotáciou. Pri stoji udržuje rovnováhu trupu s antagonistami mm. abdomini, mm. glutei a m. biceps femoris, m. semitendinosus, m. semimembranosus, zjednodušene hamstringy. Synergistami sú lumbálna časť m. erector spinae, m. quadratus lumborum, m. rectus femoris.
Kontrakcia m. iliacus nakláňa panvu dopredu
Fyziologická biomechanika
Tvorí súčasť flexorov bedrového kĺbu:
1. Zdvihnutie hornej končatiny smerom k trupu – prednos, keď je trup pevný.
2. Ohnutie chrbtice k dolnej končatine (spolu s brušnými svalmi) – predklon, keď je končatina fixovaná.
M. iliopsoas plní dôležité statické funkcie pri vyrovnávaní a stabilizácii tela pri státí, sedení alebo zdvíhaní záťaže. Zabezpečuje mechanickú stabilitu hlavici femuru na acetabulum (jamka bedrového kĺbu, vytvára sa na panve v mieste zrastu bedrovej, sedacej a lonovej kosti) v extenzii bedrového kĺbu k miernemu prehýbaniu driekového sektora chrbtice.
1 - m. psoas (začína na bočných výbežkoch stavcov Th12-L5 a bočných stranách platničiek), 2 - m. iliacus, 3 - m. rectus abdominis. Ako jediný spája stehno s trupom. Externá rotácia stehennej kosti, stabilizácia chrbtice, ohýba bedro. Pri nesymetrickom skrátení dochádza ku skolióze. Bolestivá hyperlordóza býva spôsobená skrátením m. iliopsoas a m. quadratus lumborum.
Jednostranná kontrakcia v driekovom sektore chrbtice ohýba trup laterálne. Pripojenie k malému trochanteru, ktorý sa nachádza postero-mediálne na stehennej kosti, spôsobuje laterálnu vonkajšiu rotáciu (krútiaci moment) a slabú addukciu bedra.
Kontrakcia m. psoas major zvyšuje kompresné sily na medzistavcových platničkách v driekovom sektore chrbtice. Primárnou silou je axiálna kompresia, ktorá vytvára tuhosť segmentov chrbtice a zvyšuje odolnosť proti šmyku.
Dysfunkcie
Pri obrne m. iliopsoas je prakticky nemožná chôdza – chýba generovanie vykročenia.
Najčastejšie zranenie (tendinopatia – obmedzená funkcia a bolesť) sa vyskytuje pri opakovanom ohýbaní bedra, skákaní, kopaní alebo pri odporových cvičeniach.
M. psoas major býva zdrojom bolesti u futbalistov, hokejistov či tanečníkov z nadmerného zaťaženia ale aj u administratívnych pracovníkov alebo jedincov tráviacich veľkú časť svojho času v sede (degenerácia chrupavky v bedrovom kĺbe, kolene – prevencia a odstránenie adekvátnym pohybom).
V problematike riešenia hernií spinálnych diskov a svalovej rovnováhy majú pacienti s herniou driekového disku príznačne zmenšenú prierezovú plochu m. psoas major na postihnutej strane.
U bežcov býva kontraktúra m. psoas major spojená s kratším krokom a limitovaným výkonom.
Počas flexie alebo extenzie sa v bedre vyskytuje počuteľné a hmatateľné cvaknutie, zvyčajne bezbolestné, typické pre stav coxa saltans (lúpavé bedro - preskok pri pohybe po bedrovom kĺbe, vychádza zo šľachy m. iliopsoas). Opakované prejavy môžu byť neskôr príčinou bolestivých zápalových artritíd.
1. Vnútorné súvisí so šľachou m. iliopsoas, ktorá sa kĺže po eminentia iliopubica vpredu na lonovej kosti. M. iliopsoas prechádza aj širokým a plytkým sedlom na oblúku lonovej kosti – sedlo je mediálne ohraničené iliopubickou eminenciou.
2. Vonkajšie súvisí so symptómami lokalizovanými laterálne nad veľkým trochanterom, kde sa iliotibiálny pás zachytáva, keď sa počas flexie bedrového kĺbu posúva cez veľký trochanter.
3. Intraartikulárne súvisí s pohybom v kĺbe, nestabilitou z uvoľneného acetabulárneho labra (labrum acetabulare – okraj z väzivovej chrupavky v jamke bedrového kĺbu).
U osôb s tendinopatiou m. iliopsoas pozorujeme pri analýze postúry a chôdze zvýšenú bedrovú lordózu a skrátený krok na postihnutej strane čo môže súvisieť aj s patelárnou tendinitídou (zápal šľachy) alebo patelofemorálnou dysfunkciou.
Brucho vyčnievajúce dopredu naznačuje hypertonický m. psoas major, ktorý ťahá chrbticu dopredu (hyperlordóza) neraz spolu s driekovým m. erector spinae a m. rectus femoris a zároveň tlačí brušný obsah smerom von.
Keď sa m. psoas major zúži, vyvinú sa myofasciálne spúšťacie body, ktoré bývajú zdrojom dysfunkcie a bolesti v driekovom sektore chrbtice na strane zúženia svalu.
Spúšťacie body v m. psoas major vyvolávajú hlbokú jednostrannú bolesť v dolnej časti chrbta, bolesť vyžaruje do prednej časti stehien a slabín. Bolesť býva nepríjemná v stoji, v ľahu na chrbte s vystretými končatinami. Zmiernime ju tak, že si sadneme.
Kinezioterapia
Antagonizmus a synergizmus využívame v rehabilitácii hernií spinálnych diskov, skolióz, hyperlordózy ..., keď je m. iliopsoas zvyčajne skrátený. Ale pri technikách naťahovania m. iliopsoas sme opatrní, pretože môže dochádzať ku kontraproduktívnym výsledkom.
Problémy s m. psoas major (bolesti v trieslach) u športovcov (futbalisti, hokejisti, ...) riešime posilňovaním brušných svalov – najmä časť od pupka po lonovú kosť.
Pripevnenie na stavcoch umožňuje rotáciu chrbtice a tým natiahnutie m. psoas major – v stoji v trakcii obraty trupom a v stoji na rotane v trakcii obraty panvou.
V kinezioterapii a v rehabilitácii využívame vonkajšiu rotáciu v bedrovom kĺbe, techniky výdychu (oblasť brušných svalov od pupka po lonovú kosť), kontrakciu priečneho brušného svalu a svalov panvového dna.
Uvoľnenie m. psoas major dosahujeme v ľahu bedrami na kraji masážneho stola – jednu pokrčenú končatinu pritláčame k trupu, druhá voľne visí dolu alebo do kolena primerane tlačí terapeut. Ďalším z množstva variant je statická pozícia vo výpade.
Riešenie skráteného m. iliopsoas naťahovaním.
Pri myofasciálnych technikách nahmatáme m. psoas major a jemným tlakom na sval v blízkosdti lopaty panvy zmiernime myofasciálne spúšťacie body – klient pritom leží na chrbte (vypodložený pod kolenami) alebo na kontralaterálnom boku. Pozor na abdominálnu aortu - najmä aneuryzma u fajčiarov.
Patológia bursa iliopectinea
Riešenie problematiky m. iliopsoas kinezioterapiou a rehabilitáciou môže skomplikovať patológia iliopektineálnej burzy.
Bursa iliopectinea sa nachádza medzi šľachou m. iliopsoas a ventrálnou časťou kĺbového puzdra bedrového kĺba.
Opakovaná nadmerná záťaž, poranenie alebo patologický proces v bedrovom kĺbe môžu spôsobiť zápal so zvýšenou tvorbou tekutiny. Zväčšená burza (gravimetrický vačok) môže spôsobovať útlak ciev a je obvykle spojené so zápalovým alebo degeneratívnym procesom bedrového kĺbu.
Zápal burzy sprevádza bolestivosť, opuch okolitých mäkkých tkanív a v niektorých prípadoch zvukový praskavý fenomén (lúpavé bedro), ktorý vzniká preskočením šľachy m. iliopsoas cez zväčšenú burzu iliopectinea alebo eminentia iliopubica.
Konzervatívna liečba zahŕňa liečbu zápalu kortikoidmi alebo nasleduje invazívny chirurgický zákrok.