Detská mozgová obrna (liečba pohybom)
A Jakub bude chodiť ... a Jakub chodil ...
Dnes (20. máj 2017) som dostal od mojej maminy zaujímavý artefakt, ktorý mala odložený skoro sedemnásť rokov: poskladanú a zhnednutú stránku z nášho okresného týždenníka Dnešok. Po zhliadnutí nadpisu a fotografií sa mi vynorili spomienky na túto udalosť. Bolo to v auguste v roku 2000, keď nás oslovila (mňa a Jakubovu mamičku) mladučká redaktorka z Dneška. K nadpisu dodávam len toľko: ... a Jakub chodil ...
Zdravé dieťa sa rodí s väčšou pohyblivosťou ako stabilitou. Počas vývoja dieťaťa je jadro selektívne stabilizované pred končatinami. Podľa odborníkov v liečebnej rehabilitácii kladieme dôraz na správnu techniku, mobilitu a stabilitu pred posilňovaním, kondičným tréningom a tréningom špecifických pohybových zručností. Ja som sa snažil dať všetky uvedené aspekty do rovnováhy, nič neuprednostňovať.
Jakub bol quadrupedik, pohyboval sa po štyroch. Stavebnými kameňmi funkčného pohybu sú mobilita a stabilita koordinované nervovosvalovým systémom - efektívny prenos sily cez bedrový pletenec do pohybujúcich sa končatín (kontrola tela prostredníctvom sily, koordinácie, rovnováhy a efektívnosti pohybu). Pohybová liečba detskej mozgovej obrny bola orientovaná na redukciu skoliózy, na hrubú motoriku a naťahovanie skrátených svalov. Obsahovala zaujímavé cvičenia v interiéri (v domácej posilňovni bol Total Gym, orbitrek, na kladkostrojoch Technogym sme aplikovali systém trakčných cvičení na chrbticu).
Keď som Jakuba naučil udržať rovnováhu v stoji (statická stabilita) a chodiť (dynamická stabilita), tak napr. veľmi rád ťahal počas chôdze pneumatiku (po tenisovom dvorci), ktorú mal uchytenú o lano zo švihadla a druhý koniec lana o Jakubov opasok. Bol nadšený a so zrýchleným dychom si na trávnatom ihrisku v priebehu stroboskopického poklusu (robotická lokomócia detí s MO) predkopával futbalovú loptu, či v ľahu na chrbte obojručne chytal a prihrával mi volejbalovú loptu. Ale to sme boli vo vyššom leveli.
Po úspešnom výsledku rehabilitácie s Jakubom som dostal niekoľko ponúk, aby som sa stal členom tímu (ako terapeut), pracujúcom so slovenskými deťmi, postihnutými DMO, na letných liečebných pobytoch v Egypte (istá Slovenka tam mala sanatórium). Odmietol som - cez letné prázdniny som si potreboval oddýchnuť, dobiť baterky, pretože záťaž kladená na telocvikára v "mojej" základnej škole ma vyčerpávala.
Na dolnej fotografii cvičíme známy cvik pullover s jednoručkou obojručne na gumenom vajci (bolo oranžové) - najskôr som si Jakuba položil do optímálnej cvičebnej polohy. Kvôli bezpečnosti a pohode pri cvičení som si ležiaceho Jakuba citlivo zafixoval medzi kolenami. Techniku cviku aj s dýchaním zvládal perfektne. Postupne sme útly hrudníček prebudovali na klenutý a zlepšili ventiláciu pľúc. Pri rebrinách sme mali trampolínku a tam sme nacvičovali chôdzu. Jakub mal úžasné vedomosti o športe a hudbe. Rodičia i starí rodičia sa o neho príkladne starali.