Rakovina a únava
Symptóm únavy súvisiaci s rakovinou a jej liečbou
Cvičenie je dôležitou súčasťou plánu liečby rakoviny. Pravidelné sofistikované cvičenie riadené multidisciplinárnym tímom výrazne zlepšuje fyzické a duševné zdravie počas každej fázy liečby. Aj keď sme pred diagnostikovaním rakoviny neboli aktívni, personalizovaný cvičebný program, ktorý zodpovedá našim jedinečným potrebám, nám pomôže bezpečne a úspešne sa hýbať.
Najčastejším problémom u pacientov s rakovinou je únava, vyčerpanie - pretrvávajúci symptóm súvisiaci s rakovinou a jej liečbou. Únava súvisiaca s rakovinou sa líši od bežnej únavy; neuvoľňuje sa odpočinkom ani spánkom a vedie k strate chuti k aktivitám. Väčšina štúdií, ktoré uvádzajú mieru prevalencie rakoviny, zistila, že 65 % jedincov sa sťažovalo na únavu, pričom tento počet sa zvýšil na 80-90 % počas chemoterapie alebo rádioterapie. Okrem hormonálnej liečby môže únava vyplynúť z imunitnej terapie a chirurgického zákroku. Unaveným pacientom trvá 2-3 mesiace, kým sa vrátia do normálu, no u niektorých to trvá dlhšie. Únava súvisiaca s rakovinou ovplyvňuje mnoho aspektov pacientovho života – fyzicky (výkon a aktivity každodenného života), psychologicky (nálada, sebavedomie) a sociálne (sociálne aktivity, vzťahy) a zhoršuje celkovú kvalitu života.
Pred rokmi trpel môj mladší brat rakovinou - nádor na mozgu. Bol som z toho zdrvený. Vtedy sa neodporúčalo cvičiť pri rakovine. Ale mne akýsi vnútorný hlas hovoril: "Musí sa hýbať, musí cvičiť!" Ale on nevládal. Dvíhal som ho, pomáhal hýbať pažami, nohami, masíroval ho. Na ďalší deň to bolo o čosi lepšie. Podstúpil chirurgický zákrok. Výrazné zlepšenie. Ale po čase opäť nemohúcnosť a smrť. A ja som vtedy nevedel to, čo viem dnes...
Únavu súvisiacu s rakovinou hodnotíme komplexne. Venujeme pozornosť prispievajúcim faktorom, ako sú komorbidity (prítomnosť jedného alebo viacero ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia), duševný a zdravotný stav a ďalšie faktory, ako je anémia, infekcia a ochorenia štítnej žľazy, obličiek alebo kardiopulmonálne ochorenia či napr. hernie spinálnych diskov, pretože tieto faktory významne prispievajú k únave súvisiacej s rakovinou.
Cvičením na orbitreku prispievame k znižovaniu únavy súvisiacej s rakovinou, zlepšujeme kardiovaskulárnu kondíciu, posturálne držanie tela a koordinovanú chôdzu.
Dlhodobá nečinnosť vedie k zníženiu muskuloskeletálnej hmoty a sily, psychickej pohody, kardiovaskulárnej kondície a každodenných aktivít. Cvičenia sa ukázali ako účinné nielen pri znižovaní únavy súvisiacej s rakovinou, ale aj pri zlepšovaní kardiovaskulárnej kondície, psychickej pohody a kvality života. Podľa súčasných smerníc o cvičení by mali jednotlivci venovať 150 minút týždenne aeróbnemu cvičeniu, 2 dni týždenne silovému tréningu a cvičeniu flexibility v dňoch, keď sa nevykonáva žiadne aeróbne alebo silové cvičenie.
V sede na stroji sťahovanie zhora striedavo jednoručne, neutrálny úchop – paže držíme v pripažení skrčmo, predlaktie viac-menej v smere pohybu a pred vzpažovaním striedame ruky prehmatávaním (koordinácia pohybov - prepínanie medzi mozgovými hemisférami); vo vzpažení sa necháme kontrolovane natiahnuť (kyvadlový pohyb chrbtice). Krátko pred dosiahnutím vystretia paže, môžeme hlavu mierne otočiť a ukloniť k plecu voľnej paže (automobilizácia tkanív svalov, väzov, fascií, ciev, nervov, miechy). Posilňujeme a uvoľňujeme nielen veľké povrchové svaly chrbta, ale aj malé hlboko uložené svaly okolo stavcov.
Silové cvičenia nielenže znižujú únavu súvisiacu s rakovinou, ale tiež zvyšujú svalovú silu, zapájajú veľké svalové skupiny, znižujú hladinu lipidov v krvi, optimalizujú imunitnú aktivitu a podporujú protizápalový stav. Tak ako silový tréning, tak aj vytrvalostné cvičenia sú bezpečné a odporúčajú sa, či už sa vykonávajú pri vysokej intenzite alebo nízkej až strednej intenzite (12-týždňovým cvičebný program dvakrát týždenne).
Cvičenia zameriavame najmä na veľké svalové skupiny s cieľom maximalizovať zlepšenie kardiorespiračnej zdatnosti; relatívne zlepšenia VO2max (15–20 %) pre vysokú intenzitu a nízku až strednú intenzitu pri rôznych typoch rakovinových ochorení. Kombinácia silového cvičenia s aeróbnym tréningom zlepšuje fyzické funkcie a znižuje symptómy súvisiace s chemoterapiou, vrátane únavy (zníženie nevoľnosti a vracania, zníženie bolesti).
Subjekty, ktoré sa pohybujú vo fitnescentrách, poznajú cvik pullover (ťah ponad), tzv. dýchací cvik. Pozitívne pôsobí na celý hrudný kôš (vertikálne + horizontálne + diagonálne + špirálovite) a vnútorné orgány, najmä na srdce, pľúca a bránicu. Je na škodu, že sa takmer nevyužíva v pohybovej terapii, rehabilitácii, kde sú mimoriadne užitočné jeho varianty aj na chrbticu (posturálne držanie tela - riešenie skolióz, kyfóz, hernií spinálnych diskov). Cvikom priaznivo rozvíjame dýchaciu a stabilizačnú funkciu bránice, dosahujeme klenutý hrudný kôš. Využívame unilaterálne pôsobenie na trup aj v spojitosti s rehabilitáciou ďalších vnútorných orgánov.
Cvičenia s nízkou intenzitou implementované ako domáci program sa ukázali ako prospešné pre ženy, ktoré nemusia byť schopné alebo ochotné dodržiavať program s vyššou intenzitou. Aeróbne tréningové cvičenia, ako je beh, plávanie a chôdza (severská chôdza), vykonávané počas 12 týždňov, významne znižujú únavu u pacientov, ktorí prežili rakovinu.
Pre unavených pacientov sa spočiatku odporúča chôdza, jazda na stacionárnom bicykli alebo cvičenie na bežeckom páse, orbitreku spolu s inými cvičeniami aspoň 30–60 minút týždenne. Pacienti začínajú svoju cvičebnú rutinu s nízkou intenzitou a postupne ju zvyšujú podľa aktuálnej kondície a zdravotného stavu.
Chôdza s miernou intenzitou (50-70 % maximálnej srdcovej frekvencie) počas chemoterapie a rádioterapie pri rakovine prsníka, začínajúca od 10-45 minút denne, počas 4-6 dní v týždni počas 6 mesiacov, znižuje únavu súvisiacu s rakovinou a zlepšuje kvalitu života u nekachektických pacientov.
Unilaterálnym cvičením na asistenčnom stroji primárne posilňujeme veľké svalové partie a zároveň rozvíjame rovnovážne pohybové schopnosti.
Počas cvičenia a počas dňa pijeme vodu, aby sme sa vyhli dehydratácii. Onkologický dietológ nám pomôže vypracovať plán výživy.
Joga
Cvičenie jogy je ďalším dôležitým zásahom v prevencii únavy. Napr. u žien s rakovinou prsníka sa ukazuje, že joga, najmä s hlbokými dychovými cvičeniami, ponúka symptomatickú úľavu pri depresii, poruchách spánku a vedie k podstatnému zníženiu únavy. Joga sa považuje za cvičenie mysle a tela s nízkou intenzitou pri zmierňovaní nepriaznivých účinkov chemoterapie (rakovina prsníka, pľúc a kolorektálneho karcinómu).
Nenáročné polohy v joge vnášajú pokoj do našej mysle a tela, rozvíjajú flexibilitu, dýchanie, sústredenie.
Cvičenia sa odporúčajú ako potenciálna liečba únavy súvisiacej s rakovinou a sú podložené silnými dôkazmi. Pacient by mal byť povzbudzovaný, aby začal s fyzickou aktivitou a terapeut by mal prispôsobiť intenzitu a trvanie intervencie na základe schopností a stavu pacienta.
Zostavenie komplexného onkologického cvičebného programu
Strečing. Pravidelné naťahovanie zlepší flexibilitu a držanie tela. Pomáha zvýšiť prietok krvi a kyslíka do svalov a pomáha nášmu telu pri regenerácii. Strečing býva užitočný, ak sme počas zotavovania sa z liečby rakoviny neboli aktívni. Napríklad rádioterapia obmedzuje náš rozsah pohybu a spôsobuje stuhnutie svalov a pravidelné naťahovanie počas nej a po nej zlepšuje pohyblivosť a flexibilitu. Po operácii strečing pomáha odbúrať stuhnuté tkanivo jazvy a obnoviť rozsah pohybu, aby sme sa mohli vrátiť k bežným činnostiam každodenného života.
Cvičenia na udržanie rovnováhy. Strata rovnováhy býva vedľajším účinkom rakoviny a jej liečby. Cvičenia na rovnováhu nám pomáhajú získať späť funkčnosť a pohyblivosť, ktoré potrebujeme na bezpečný návrat ku každodenným činnostiam. Udržiavanie dobrej rovnováhy pomáha predchádzať zraneniam, napr. pádom.
Drepy na bosu majú opodstatnené miesto tak v športovom tréningu, ako aj v onkologickom cvičení pred, počas i po ochorení. Využívame štvrtinové, polovičné i celé drepy a spočiatku si pomáhame s udržiavaním rovnováhy cvičením pri rebrinách.
Aeróbne cvičenie. Známe aj ako kardio cvičenie, ktoré zvyšuje srdcovú frekvenciu. Posilňuje srdce a pľúca a pomáha nám cítiť sa menej unavení počas liečby a po nej. Chôdza je jednoduchý spôsob aeróbneho cvičenia (bežecký pás – po rovine, dole i hore „kopcom“, po hladkom povrchu a v teréne napr. aj severská chôdza). Zdravotnícky tím nám môže opdporučiť chôdzu v miernom tempe na krátku vzdialenosť s prestávkami a s postupným zvyšovaním náročnosti (intervalový tréning). Počas nepriaznivých exteriérových poveternostných podmienok využívajme výhody cvičenia na orbitreku.
Ak je pekné počasie, cvičíme vonku (klimatické podmienky) – mobilné kardio stroje (otužovanie, prísun D vitamínu).
Silový tréning. K úbytku svalovej hmoty často dochádza, keď je človek počas liečby rakoviny a rekonvalescencie menej aktívny. Niektoré typy liečby spôsobujú svalovú slabosť. Silový tréning alebo tréning s odporom nám pomôže udržať a vybudovať optimálne silné svaly. Zvýšenie svalovej hmoty pomáha zlepšiť našu rovnováhu, znížiť únavu a uľahčiť vykonávanie každodenných činností. Pomáha v boji proti osteoporóze, oslabeniu kostí, kĺbov (optimálna plyometria), ktoré môže spôsobiť niektorá liečba rakoviny.