Trampoty s plavkami
ZÁUJEM O SILOVÝ TROJBOJ V ODDIELE NARASTÁ
Po rokoch neúčasti na súťažiach rozhodol nový výbor oddielu vyslať v roku 1979 svoje reprezentácie tak na jarné majstrovstvá vtedajšieho Západoslovenského kraja v kulturistike, ako aj na jesenné v silovom trojboji.
Pred odchodom na preteky v silovom trojboji do Veľkých Kostolian Topoľčanci nevedeli o zmene pravidla o súťažnom úbore. Až pri začatí majstrovstiev, pri vážení, sa dozvedeli, že podmienkou nástupu na pokusy sú plavky, alebo vzpieračský dres, už nie trenírky.
Čo teraz? Chlapi chceli súťažiť aj v slipoch, čo pohodový hlavný rozhodca Ing. Karol Laškai z Levíc (jeden zo zakladateľov silového trojboja v Československu a výborný v disciplíne mŕtvy ťah) odmietol. V topoľčianskej výprave mal plavky len Ľudo Bobula, ktorý si ich ako tréner silových trojbojárov a zároveň pretekár zobral so sebou namiesto slipov pod súťažné trenírky.
Ľ. Bobula pri úspešnom pokuse so 190 kg v mŕtvom ťahu v bledomodrých plavkách (populárne Iski som si kúpil ešte počas štúdia na vysokej škole).
Plavky sa požičať nedali, nikto zo súperov nemal náhradné plavky, aspoň to tvrdili. Šťastie v nešťastí – účastníci majstrovstiev boli rozdelení do dvoch skupín: pretekári vo váhových kategóriách do 82,5 kg a nad 82,5 kg. Začali sa prvé pokusy. Pred vstupom na súťažné pokusy Ľudove plavky putovali hore-dole. Najprv si ich obliekol najľahší pretekár – do 60 kg súťažiaci Kveto Doubrava, a vyzeral v nich komicky. Po ňom Ľudo Bobula i Peter Opát – obaja súťažili v kategórii do 82,5 kg. Po jednotlivých súťažných pokusoch sa prezliekali „nenápadne“ na pódiu domu kultúry hneď za oponou - biele zadky na chvíľu zasvietili v prítmí, aby ďalší z nich stihol nástup na svoj pokus, či sa včas rozcvičil pred pokusom.
Lenže z borcov v druhej skupine – Bystrík Káčer, Jano Niko (kategória do 90 kg) a Jožko Schwarz (kategória do 110 kg), si nedokázal ani jeden natiahnuť Ľudove plavky na svoj zadok. Predseda oddielu Jožo Sitkey (prezývaný Cicka) mal už u domácich organizátorov zistené – v obci nemajú ani predajňu so športovými potrebami, ani s odevmi. Bolo pred dvanástou hodinou, keď vybehol do dediny. Majstrovstvá sa začínali v sobotu dopoludnia, a našťastie mali v obci dopoludnia otvorený obchod so zmiešaným tovarom a v ňom aj jedny plavky vyhovujúce veľkosťou zadkom topoľčianskych „ťažkotonážnikov“. Všetci traja absolvovali tú istú tortúru vyzliekania a obliekania za oponou ako tí „ľahší“.
Na fotografii (terasovitý balkón sokolovne s drevenou podlahou - príjemne vŕzgala pod nohami) sú zľava: J. Schwarz, Ľ. Bobula, K. Doubrava, dole zľava J. Niko, P. Opát, B. Káčer. Vpravo je stroj na posilňovanie lýtok.
Zľava hlavný rozhodca K. Laškai, Jozef Valach, P. Opát, J. Niko, J. Schwarz, pani Doubravová, K. Doubrava, Ľ. Bobula, J. Sitkey, B. Káčer.
Napokon to bola v histórii oddielu kulturistiky TJ TS Topoľčany neobyčajne vydarená výprava, aj keď šestica pretekárov štartovala na majstrovskej súťaži po prvýkrát. Veď domov sa vrátila so štyrmi medailami: Kveto Doubrava – zlatá, Ľudo Bobula – bronzová, Jano Niko – bronzová a Jožko Schwarz – bronzová. Zvesť o medailových výsledkoch sa rozšírila po Topoľčanoch i okolí. Pozícia oddielu sa umocnila, a to najmä po následnom zisku bronzovej medaily K. Doubravom (už dlhé roky žije v Kanade) na M-Slovenska v Hlohovci, kde súperil so slovenskými reprezentantmi vo vzpieraní. Mimoriadne úspešná éra topoľčianskej kulturistiky sa začala a plavky kúpené na pretekoch Jožom Sitkeyom zostali po niekoľko rokov súťažným majetkom Jožka Schwarza.