Gyroskopická stabilizácia chrbtice
Gyroskopická spinálna stabilizácia
rotačné uhlové dýchanie
Flexia a extenzia sa obmedzujú hlavne na sagitálnu rovinu, zatiaľ čo bočné ohýbanie a axiálna rotácia sa vždy navzájom sprevádzajú - anatómia posterior a anterior trupu sú rozdielne, ale môžeme dosiahnuť ich biomechanickú rovnováhu.
Gyroskopická stabilizácia chrbtice
Gyroskopická stabilizácia chrbtice znie trochu futuristicky, ale ak sa na to pozrieme z praktického hľadiska, označíme tým spôsob terapeutického alebo technického zásahu na udržanie stability chrbtice - buď pomocou zariadení, ktoré využívajú princíp gyroskopu, alebo ako metafora pre dynamické cvičenia a stabilizáciu trupu.
Princíp gyroskopu
Princíp gyroskopu je založený na zákone zachovania momentu hybnosti. To znamená, že ak sa roztočí nejaké teleso (napríklad kotúč), tak sa jeho os otáčania snaží zostať v rovnakom smere – aj keď sa samotné teleso začne pohybovať alebo nakláňať.
Pri prvom cviku rotujeme pažou cez ramenný kĺb a náročnosť sťažíme stojom na bosu, balančnej doske, rotane znožmo a vo vyššom leveli stojom jednonožne. Pri druhom cviku vpravo podložíme, v optimálnej výške, pod vhodidlá rotanu - cvičíme v trakcii.
Ako to funguje?
- Roztočenie rotora: Gyroskop má vo vnútri rotor – malý kotúč alebo koleso, ktoré sa otáča vysokou rýchlosťou okolo svojej osi.
- Zachovanie smeru osi: Keď sa rotor otáča, vytvára moment hybnosti. Tento moment sa snaží udržať os rotora stabilnú v priestore – čiže nemení smer, pokiaľ naň nepôsobí vonkajšia sila.
- Reakcia na zmenu polohy: Keď sa gyroskop (napr. v lietadle, lodi...) začne nakláňať, rotor reaguje oneskorene alebo odporuje zmene – a práve toto správanie sa využíva na meranie pohybu alebo stabilizáciu.
1 rám gyroskopu, 2 gymbal, 3 os otáčania, 4 rotor.
V strelných zbraniach je rifling (obrábanie špirálovitých drážok do vnútorného vývrtu) povrchu hlavne zbrane za účelom vyvinutia krútiaceho momentu a tým udelenia rotácie projektilu okolo jeho pozdĺžnej osi počas streľby, aby sa projektil pozdĺžne stabilizoval zachovaním momentu hybnosti, čím sa zlepší jeho aerodynamická stabilita a presnosť oproti konštrukciám s hladkým vývrtom.
Hlavne s krúteným ryhovaním umožňujú: presný zásah, kratšiu vzdialenosť. Hladké hlavne menej presný zásah, dlhšia vzdialenosť. Podobnosť s odhodom šišatej lopty.
Uhlová hybnosť je množstvo rotácie v tele a charakterizuje odpor objektov voči zmene rotácie. Podobne ako priečne sa pohybujúce teleso má lineárnu hybnosť, rotujúce teleso má uhlovú hybnosť. Veľkosť rotácie telesa je výsledkom momentu zotrvačnosti a uhlovej rýchlosti. Základom všetkých gyroskopických prístrojov sú dva zákony: prvý zákon je dôsledkom zotrvačnosti hmoty, druhý zákon je dôsledkom zákona momentu hybnosti.
Fyzikálna terapia - "gyroskopické" cvičenia (postúra)
Strata rovnováhy u ľudí je častou príčinou pádov. Na ich redukciu môžeme aplikovať "gyroskopické" cvičenia. Označujeme tým spôsob cvičenia, ktorý aktivuje hlboký stabilizačný systém a výsledkom má byť posturálne držanie tela. Máme v sebe integrovaný neuromuskuloskeletálny systému poháňaný svalmi - pyramídový zhluk gyroskopov s premenlivou rýchlosťou na vyváženie v 3D priestore:
-
Cvičenia na balančných pomôckach (napr. BOSU, fitlopta, balančná doska, rotana): nútia telo automaticky zapájať stabilizačné svaly podobne ako gyroskop stabilizuje svoju os. - Funkčný tréning zameraný na dynamickú rovnováhu a propriocepciu.
Športový gyroskop - koordinácia a rovnováha, budovanie svalovej sily, cvičenia na chudnutie, účelový tréning pre konkrétne športy: akrobatické lyžovanie, gymnastika, skoky, hody, hokej... Gyroskopický efekt sa prejavuje ako odpor, ktorý môže ďaleko presiahnuť úroveň známu pre telo v pokoji.
Posturálne držanie tela
Optimálna poloha tela je, keď je horná časť tela centrovaná nad panvou, a to ako pri čelnom pohľade, tak najmä pri pohľade zboku. V tejto polohe telo potrebuje najmenej energie na vyváženie práce svalov. Svaly jadra (chrbtové a brušné svaly) musia byť aktívne len mierne, aby sa telo neprevrátilo.
V prípadoch dysbalancií (kyfóza, lordóza, skolióza, degenerácia spinálnych diskov v driekovom sektore chrbtice) môžu pomôcť konzervatívne opatrenia - precvičenie chrbtového a brušného svalstva (posilňovanie a naťahovanie). Hlboký stabilizačný systém: priečny brušný sval (m. transversus abdominis), hlboké rozštiepené svaly (mm. multifidi), bránica (m. diaphragma), svaly panvového dna (mm. pelvis).
Axialna rotácia chrbtice v trakcii
Prepojením mnohých svalov pri špecifickom cvičení vytvárame v tele ťahovú silu smerom nahor. Tým znižujeme tlak na medzistavcové platničky a kĺby. Pri axiálnej rotácii sa chrbtica skracuje - aktivovaný priečny brušný sval tomu bráni.
1. Keď rotujeme so záťažou (kettlebell, kotúč, malá činka) držanou v pažami pri trupe, chrbtica sa skracuje ešte viac - zmeny v medzistavcových priestoroch ("kratšia vzdialenosť").
2. Ak pri axiálnej rotácii pridáme trakciu, napr. v sede na hornej kladke (držíme adaptér širokým úchopom) a zvolíme optimálnu záťaž na vyvolanie bezpečnej trakcie (rýchlosť rotácie, uhlová vzdialenosť), vtedy zmiernime skracovanie (kompresiu) chrbtice ("dlhšia vzdialenosť"). Dlhšiu vzdialenosť chrbtice si overíme oceľovým zvinovacím metrom.
Pri jednoduchom namáhaní na krut (torzná sila) tvorí výslednicu vonkajšieho zaťaženia dvojica síl ležiaca v rovine kolmej na os chrbtice. Pri prostom krútení v rovine kolmej na os chrbtice sa vyskytujú iba šmykové napätia. Výsledkom je uhol skrútenia. Pri rozložení napätia je výrazne využitý vonkajší povrch stavca a mäkkých tkanív. Po skrútení sa môžu vytvoriť zakrivené plochy (deformácie).
Spinálna rotácia: 1 trakčná sila, 2 vrstva napnutých vlákien disku, 3 vrstva uvoľnených vlákien disku. Pôsobenie šmykovej sily je súčasťou rotácie.
Popri klasickom namáhaní v ťahu (trakcia) sledujeme pri rotačnom cvičení kombinované namáhanie na ohyb a krútenie (krútiaci a súčasne ohybový moment). Najväčšie normálové napätie je v najvzdialenejšom vlákne a maximálne šmykové napätie je na povrchu.
1 os otáčania, 2 výstupná os, 3 vstupná os.
Rotácia trupu je komplikovaná z hľadiska svalovej činnosti, pretože je produkovaná svalovou aktivitou na oboch stranách chrbtice. Brušné svaly vykazujú podobný vzorec, pretože je aktívny vnútorný šikmý úsek na strane rotácie a vonkajší šikmý úsek na opačnej strane rotácie je tiež aktívny, anatomicky umožňujú maximálnu biomechaniku rotácie. Vzpriamovač trupu (m. erector spinae) je v mechanicky znevýhodnenej polohe na produkciu axiálnej rotácie, a preto sa tejto svalovej skupine pripisuje stabilizačná úloha (podobne fungujú aj rozštiepené svaly - mm. multifidi).
Čas a merná hodnota hmoty
Vo fyzike je čas základnou veličinou, rovnako ako dĺžka, hmotnosť, elektrický prúd atď. Nepovažuje sa však striktne za „mernú jednotku existencie hmoty“, ale skôr ako koordináta, ktorá spolu s priestorom tvorí časopriestor, v súčasnosti 4D. V rámci tohto časopriestoru hmota a energia "existujú" a interagujú.
Svalovo-nervové reťazce: vertikálne, horizontálne, diagonálne, špirálovité.
Einsteinova teória relativity ešte viac prepojila čas a priestor: hmota (alebo energia) zakrivuje časopriestor, a to ovplyvňuje, ako čas plynie.
V tomto zmysle čas je rámcom, v ktorom hmota existuje a mení sa - ale sám o sebe nevyjadruje „koľko existuje“ hmoty, len „kedy“ a „ako dlho“ existuje alebo sa mení.
Ak sa pozrieme na „existenciu hmoty“ ako na trvanie objektu v čase, potom čas môže byť akousi mierou jej trvania. Napríklad: „Tento prvok má polčas rozpadu 10 sekúnd“ - hovoríme teda o časovej mierke existencie istého stavu alebo formy hmoty.
Cvik Pallof-press považujem za symbol úspešnej liečebnej rehabilitácie chrbtice - od cvičenia v ľahu až po niekoľko obmien krokových variácií (dynamické rotačné cvičenia trupu v trakcii = gyroskopická špirálová spinálna stabilizácia).
Čas nie je priamo meradlom množstva hmoty, ale je neoddeliteľnou súčasťou jeho existencie zmeny. V prenesenom a filozofickom zmysle - čas je "mernou jednotkou existencie" v tom zmysle, že umožňuje, aby existencia bola vnímaná ako proces.
Čo robíme so životom...