Kulturizmus v Kablo-kolónii
KULTURIZMUS V LOKALITE KABLO-KOLÓNIA
V časopise Štart sa začali objavovať fotografie popredných svetových, prevažne amerických kulturistov a poznatky z ich tréningov. Pri ich menách upútali najmä antropometrické rozmery jednotlivých častí tela: biceps, hrudník, stehno, ... „Centimetre“ a silové výkony boli vnímané ako priorita kulturistu.
V Kablo-kolónii (činžiaky za nadjazdom, od bývalého Elektrokarbonu smerom k Tovarníkom) patril k priekopníkom kulturizmu v polovici 60-tych rokov Andrej Novák, ktorý mal v pivnici v činžiaku veľmi slušne svojpomocne vybavenú posilňovňu. V nej trénoval spolu s Paľom Nováčikom, ktorý chodil z Tovarník a do Tovarník na svojom bicykli červenom favorite. Tento bicykel mu spoľahlivo slúžil ešte aj na začiatku 80-tych rokov, keď sa na ňom prepravoval na tréningy do posilňovne v suteréne očistných kúpeľov (pri plavárni).
V druhej polovici 60-tych rokov cvičil doma Ľudo Bobula s guľovými činkami - 2 kg, 25 kg, so strunovým expandrom a gumovými siličmi prstov. Potom cvičil v pivnici u Ľuda Bobulu aj Peter Ondrašík (v roku 1968 nepovolil jeho otec, ako predseda okresného národného výboru, vstup okupačným vojskám Varšavskej zmluvy do pohodlia Topoľčianskych kasární, v čase normalizácie bol tejto funkcie zbavený), ktorý dokúpil 16 kg guľovú činku.
Najvýraznejší úspech z chalanov z Kablo-kolónie dosiahol v roku 1980 Ľudo Bobula (úspešný pokus v drepe s 205 kg - zmohutnelý krk je reakciou na veľké úsilie pri zadržanom dychu - Valsalvov manéver). Ľudo získal striebornú medailu na topoľčianskych majstrovstvách Slovenska v silovom trojboji v kategórii do 100 kg. Vzadu mu asistuje Ľubomír Kubrický.
Spočiatku bol siláckym hrdinom pre chalanov Juro Jánošík, po ňom prišli mayovky a s nimi indiáni, cowboyi a najmä Old Shatterhand.
V polovici 60-tych rokov minulého storočia uchvátil v Československu chlapcov, mladých mužov americký kulturista Steve Reeves (1926-2000) vo filme Romulus a Remus - hoci Steve už nebol vo vrcholnej forme.
Lekcie kulturizmu vychádzali v rokoch 1968-1969 ako mesačník, formát A4, 4 listy (8 strán), 3 Kčs (dosť peňazí na tú dobu).
Nejaký rok po Andrejovi Novákovi už mal vo svojej pivničke dvojkoleso z malého dopravného vozíka Jozef Sitkey a nadrapoval sa ním.
Koncom 60-tych rokov dal Andrej (skúsil muziku) zadarmo do užívania svoje skvelé vybavenie Ľudovi Bobulovi a ten spolu s Petrom Ondrášikom zaplnili náčiním svoju pivničnú posilňovňu. Medzi trénujúcimi sa objavil aj Ľudov brat Ivan.
V tejto pivnici sa v prvej polovici 70-tych rokov viedol aj rebríček výkonov vo vzpieračskom nadhode, ktorého iniciátormi boli Ľudo Bobula a Jožo Sitkey. V rebríčku bez rozdielu váhových kategórií bolo asi 12 chalanov z nášho sídliska. Vzpierať ich naháňal Jožo Sitkey (zvyčajne keď sme si išli zahrať futbal na ihrisko pri IV. ZDŠ v Topoľčanoch - naša materská ZDŠ-ka pri kasárňach) a bolo nepísaným zákonom, že chalani sa tomu „dobrovoľne“ podrobili. Niektoré výkony boli riskantné.
Známa posilňovňa bola v pivnici jednej zo "slobodárok", kde trénoval aj Pavol Schottert.
Asi v polovici 70-tych rokov dal spomínané výborné posilňovacie náčinie Ľudo Bobula Jozefovi Kovalčíkovi, ktorý s ním cvičil vo svojej pivnici.
Vzácne obrázky špičkových kulturistov začali zapĺňať steny izieb, garáží, pivníc, drevární či šôp a stali sa
nedeliteľnou súčasťou motivácie chlapcov, mladých mužov. Mená kulturistov a epizódy z ich života poznali lepšie ako mená politikov, ktoré im vtĺkali do hláv v školách – zakladatelia novodobej kulturistiky bratia Joe a Ben Weiderovci, John Grimek, Steve Reeves, Larry Scott, Dave Draper, Harold Poole, Sergio Oliva, Denis Tinnerino, Chester Yorton, Arthur Harris, Leroy Colbert, Chuck Sipes, Bill Pearl, Reg Park, Rick Wayne, Ed Corney, Arnold Schwarzenegger, Franco Colombo ...
Táto fotografia Cheta Yortona v časopise Štart zdobila vtedajšie posilňovne.
Nielen „pivniční“ chlapci, ale aj československí pretekári snívali o nádherných kulturistických trofejach, ktorými boli západní bodybuilderi bežne oceňovaní na súťažiach.
Vývoj kulturistiky v regióne Kablo-kolónie je spomínaný aj preto, že odtiaľto vzišli dve z významných osobností v histórii topoľčianskej kulturistiky – Jozef Sitkey a Ľudovít Bobula.
V druhej polovici roku 1973 cvičili v pivnici u Milana Kundu Jožo Sitkey, Peter Vaňo – v tom čase tam chovali kačice. Aj napriek smradu chalani pravidelne dvíhali železo.
Neskôr sa presunuli do vedľajšej pivničky (náčinie od Jozefa Kovalčíka - pôvodné od Andreja Nováka), ktorá spĺňala hygienickejšie podmienky, bola skrášlená aj obrázkami kulturistov, a tu sa sporadicky stretávali aj iní chlapci z Kablo-kolónie, a tu mali vytvorený rebríček v tlaku na lavičke, keď na žrď pomocou špagátov vešali najľahšie „rekordné“ závažia. Iniciátorom rebríčka bol Jožo Sitkey. Organizovanie súťaží mal v sebe.
V roku 1974 sa prihlásil a bol prijatý do oddielu kulturistiky TJ TS Topoľčany M. Kunda.
Ľudo Bobula študoval od roku 1972 na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave a skôr inklinoval k boxu – „búchal“ do vreca a tieňoval doma, v pivnici i v telocvični miestnej ZDŠ a v tomto smere sa kontaktoval so susedom Jánom Kovalčíkom (učil sa v Prostějove a ako dorastenec boxoval za OP Prostějov). Občas si prišli "zabúchať" aj iní chalani. Ale činky neprestal používať.
Polovica roku 1974, zľava: Ľudo Bobula, Milan Kunda, Jožo Sitkey v telocvični.
Bežným v tom období bolo, že prevažná väčšina chalanov venovala zvýšenú pozornosť rozvoju hornej časti tela, vyhýbali sa náročnejšiemu posilňovaniu dolných končatín, čo však narúšalo symetriu postavy. Pre svalový rast nevyhnutný prísun bielkovín bol zabezpečovaný najmä cez finančne prijateľné mlieko, syry – tvaroh, eidam, ... a vajcia, salámy. Kvalitné mäso bolo drahé a ťažko dostupné. Čerstvej zeleniny a ovocia, najmä v zime, bol nedostatok. Kasein bol ťažko dostupný. Známymi doplnkami výživy boli pangamin, vitamín C, B-komplex či Lipovitan, Spofavit. Ryža a cestoviny nemali vtedy takú silnú pozíciu v kulturistickom stravovaní. Chalani z dedín mali k dispozícii zajačinu, slepačinu a produkty po domácej zabíjačke.