Spojila ich kulturistika
Nová éra kulturistiky v Topoľčanoch
Rok 1979 - nástup Jozefa Sitkeya do funkcie predsedu oddielu
Svetlo do činnosti oddielu vniesol 15. 1. 1979 sčítaný Jozef Sitkey (nar. 1952), keď si efektívne pripravil svoju predvolebnú kampaň na post predsedu oddielu. Jozef nemal výrazné pretekárske predpoklady ani ambície, o to viac bol neprehliadnuteľný ako funkcionár. Pod jeho vedením sa začína najslávnejšia éra v histórii topoľčianskej kulturistiky. Ale popritom sa postupne vyprofiloval ako autokrat, čo niektorým členom oddielu neprekážalo (báli sa alebo si užívali výhody z podporovania).
Jozef pracoval ako plavčík v krytej plavárni v Topoľčanoch a „dokázal sa uvoľniť“ zo zamestnania a vybaviť množstvo záležitostí, týkajúcich sa zdarného chodu oddielu.
Zľava: Ernest Halír (člen oddielu), ďalej sú členovia výboru František Zubatý, Jozef Sitkey, Ivan Mallo, Milan Kunda, v sede Ľudovít Bobula. Fotografia bola nasnímaná na balkóne sokolovne.
Február 1979, MO v silovom trojboji – sokolovňa: do 75 kg: 1. Peter Opát (TO) – 452,5 kg, 2. Milan Kríž (Bánovce n/B) – 410 kg, 3. Peter Psotný (TO) – 400 kg, do 85 kg: 1. Ján Karas (Bánovce n/B) – 532,5 kg, 2. Jozef Valach (TO) – 440 kg, 3. Ľubomír Slaný (Bánovce n/B) – 427,5 kg, nad 85 kg: 1. Miroslav Patro (Bánovce n/B) – 577,5 kg, 2. Ján Niko (TO) – 547,5 kg, 3. Milan Morávek (TO) – 537,5 kg. Pretekárov z Bánoviec nad Bebravou viedol Michal Čapla.
Bývalý člen oddielu Rudolf Schwarz sa prihovoril u predsedu Jozefa Sitkeya, aby sa stal novým členom oddielu Rudov brat Jozef. Jozefa sme vtedy vnímali iba ako chalana, ktorý si chce zacvičiť v lepších podmienkach. Ako veľmi sme sa mýlili. Z Jozefa sa stala osobnosť oddielu - nasadenie v tréningu, športové výsledky, kamarátska a zodpovedná povaha a navyše šofér Škody 1203, ktorou sme chodili bezpečne na súťaže a zo súťaží.
Leto 1979, trávnatá plocha za krytou plavárňou (pýcha plavčíka J. Sitkeya), na nej zľava v objemovej fáze začínajúci pretekár M. Kunda a vyspelý kulturista J. Borodáč. Vzadu stará budova, ktorá dnes už nestojí a nahradil ju tenisový dvorec. Za starou budovou je suterén očistných kúpeľov, kde oddiel fungoval v oseddesiatych rokoch.
Juraj Borodáč štartoval v roku 1978 za Fortunu Trnava na M-Zsl. kraja (3. miesto), ale trénoval v Piešťanoch-Topoľčanoch. V roku 1978 topoľčiansky oddiel nefungoval naplno. Aj keď sa Juraj kvalifikoval na M-SSR, súťaže sa nezúčastnil.
V apríli 1979 štartovali v Nitre na M-Zsl. kraja v kulturistike traja 
pretekári. Z nich si najlepšie počínal Juraj Borodáč v kategórii do 179 cm, ktorý si priniesol bronzovú medailu, nad 179 cm: Milan Kunda obsadil 9. miesto a Bystrík Káčer 10. priečku. Povzbudiť ich prišlo 15 členov oddielu. Na M-SSR v Košiciach obsadil J. Borodáč 5. priečku (prvý senior z oddielu na M-SSR) a na M-ČSSR v Ostrave bol ôsmy. Juraj pracoval ako zverolekár na bitúnku v Topoľčanoch a bol v tom čase v oddiele osobnosťou.
Schody z krytej plavárne na trávnatú plochu pri plavárni. Páni sa hádam neurazia, keď uvediem aj ich prezývky, hore zľava: Peter Ondrašík (Vrtuľa), za ním skrytý Jozef Schwarz (Tečka), Juraj Borodáč, Jozef Sitkey (Cicka), Ľuboš Kmotorka (Filozof), pod nimi zľava Ľudovít Bobula, Pitino Minársky, Milan Kunda, Peter Brňo (Cicik), Wolf (Telo), pod nimi zľava sedia Alica Káčerová s malým Bibom, Ján Neradný (Banán).
V auguste 1979 sa uskutočnili prvé zbery starého železa. Pokračovalo sa i v ďalších mesiacoch – niekoľkokrát ráno o šiestej Jožo Sitkey, Ľudo Bobula, Jožko Schwarz – vodič požičaného traktora s vlečkou či nákladiaka (od jeho brata Ruda z technických služieb), Bystrík Káčer, Paľo Nováčik, František Zubatý nakladali do siedmej vyhliadnutý železný šrot; Paľo Nováčik prišiel práve z nočnej služby z pekárne a Ľudo upotený odchádzal na autobus do práce do školy do Nitrianskej Blatnice.
Nový výbor začal cieľavedome riadiť činnosť oddielu – účasť na súťažiach (tréneri: J. Borodáč – kulturistika, Ľ. Bobula – silový trojboj). Mýlili sa tí, ktorí si mysleli, že sa budú správať i naďalej ako v pivničnom klube. Kritériá členstva sa sprísnili. Zlepšovala sa propagácia činnosti oddielu.
Na septembrovej súťaži v silovom trojboji pôsobil ako rozhodca František Zubatý. Vzadu zľava sedia Miroslav Patro a Marián Drozdík - neskôr známi slovenskí lifteri z Bánoviec nad Bebravou.
September 1979, O pohár 35. výročia SNP v silovom trojboji – sokolovňa: do 75 kg: 1. Peter Opát – 470 kg, 2. Kvetoslav Doubrava – 377,5 kg, 3. Pavol Žember – 312,5 kg, do 85 kg: 1. Ľudovít Bobula – 485 kg, 2. Jozef Valach – 450 kg, 3. Josef Matocha – 430 kg, nad 85 kg: 1. Ján Niko – 585 kg, 2. Bystrík Káčer – 550 kg, 3. Jozef Schwarz – 507,5 kg.
Zľava Pavol Žember, Kvetoslav Doubrava, Peter Opát. Vzadu zľava Ľudovít Bobula, Štefan Benčík.
V období socializmu bolo vítané, aby sa súťaže konali na počesť významných výročí politických udalostí, pretože sa ľahšie organizačne vybavovali a zabezpečovali u politických a spoločenských inštitúcií.
Peter Opát (zima 1979) a bicepsové zdvihy s jednoručkami. Jedna z posledných fotografií pred opustením balkóna sokolovne. Všetky tieto fotografie sú vzácnosťou – zachytávajú interiér balkóna, jeho úpravu, používané náradie a náčinie, nástenky. Dole pri balkónovej priečke v interiéri posilňovne bol pozdĺžny stojan na jednoručky (vidieť časť z neho medzi stojanmi na veľkú činku).
Ďalšou špecifikáciou bolo každoročné plnenie oddielových záväzkov zameraných na získavanie titulu "Vzorný" oddiel kulturistiky" - tri stupne náročnosti, čo bola byrokratická záťaž (odpracované brigádnické hodiny, prednášky, šetrenie elektrickou energiou atď.), kde sa veselo klamalo v štatistikách, ktoré sa posielali "hore". Keď som prišiel v roku 1978 do oddielu, na stene balkóna sokolovne už visela trojka. Keďže som bol učiteľ, mal som vo výbore oddielu spočiatku funkciu "Politickovýchovný - Ľudovít Bobula".
Miroslav Vaculčík (s kulturistikou začínal v Milexe Bratislava) v zime 1979 na balkóne sokolovne v objemovej fáze prípravy pred jarnými M-Zsl. kraja 1980. Vpravo dolu špecificky konštruovaná "tyč" s kotúčmi na rôznorodé účelné posilňovanie. Fotografie patria k posledným z balkóna.
Podmienkou bolo mať splnené aj podmienky "Odznaku zdatnosti". Ako 
učiteľ telocviku som organizoval plnenie podmienok "Odznaku zdatnosti" na futbalovom štadióne a na plavárni. Kulturisti boli chalani ťažkí a splniť limity niektorých disciplín im robilo problémy, napr. vytrvalostný beh, plávanie - pridával som centimetre a uberal sekundy (pracovník OV ČSZTV v Topoľčanoch Štefan Majeský mal podivný úsmev na tvári, keď som ho presviedčal, že výsledky sú objektívne dosiahnuté). Úsmevné bolo, že podmienky odznaku zdatnosti "splnil" aj Bystrík Káčer, ktorý nevedel poriadne plávať. Postupne sme získavali ďalšie stupne "Vzorného oddielu" a udelený "diplom" visel zarámovaný v interiéri posilňovne na čestnom mieste.
Budúca hviezda topoľčianskeho silového trojboja Ján Niko na univerzálnej lavičke na balkóne sokolovne (zima 1979).
V roku 1979 reprezentovalo Topoľčany na M-Zsl. kraja v silovom trojboji vo Veľkých Kostolanoch šesť pretekárov; v kategórii do 60 kg zvíťazil Kvetoslav Doubrava – 375 kg, do 82,5 kg: 3. Ľudovít Bobula – 505 kg, 4. Peter Opát – 487,5 kg, do 90 kg: 3. Ján Niko – 595 kg, 4. Bystrík Káčer – 562,5 kg, do 110 kg: 3. Jozef Schwarz (člen oddielu od roku 1979) – 512,5 kg.
Na balkóne sokolovne je zľava K. Doubrava a tréner Ľ. Bobula.
Fotografia je dokumentom výzdoby vtedajších činkární, ktorú tvorili najmä motivačné fotografie popredných svetových kulturistov z týždenníka Štart. Vľavo hore Sergio Oliva, Sýrčan Kásim Yazbek s perfektnými "brušákmi", so slovanským pôvodom Bob Gajda a "Blonder Bomber" Dave Draper. A ešte detské počítadlo s čiernou tabuľkou - niektorí chalani si guľôčkami značili počet odcvičených sérií. Tí skôr narodení sa pamätajú.
Kveto Doubrava vybojoval na M-SSR 1979 v Hlohovci 3. miesto – 365 kg, a stáva sa držiteľom druhého najlepšieho výkonu v ČSSR v tlaku na lavičke v kategórii do 56 kg výkonom 97,5 kg.
Na M-ČSSR v Ružomberku si už neudržal svoju nízku hmotnosť a vysokú výkonnosť a v kategórii do 67,5 kg získal 6. miesto – 360 kg. Bolo pre neho skutočne náročné udržať si tak dlho takú nízku hmotnosť; videli sme to na ňom – „smrtka“ výzoru tváre, problémy s artikuláciou, apatický pohľad.
M-Zsl. kraja 1979 v silovom trojboji. Bystrík Káčer pri úspešnom pokuse v drepe. Vzadu mu asistuje popredný čs. kulturista Michal Kolarovič z V. Kostolian.
Kulturisti zaznamenali ďalší úspech – 25-ročný Kveto Doubrava sa umiestnil na desiatom mieste v okresnej ankete Najúspešnejší športovci za rok 1979.
Rok 1980 - kulturisti musia opustiť balkón sokolovne
Február 1980 – turnaj v silovom trojboji k Víťaznému februáru: do 82,5 kg: 1. Milan Kríž (Bn/B) – 482,5 kg, 2. Peter Psotný – 447,5 kg, 3. Jozef Valach – 440 kg, do 90 kg: 1. Ľudovít Bobula – 550 kg, 2. Peter Opát – 470 kg, 3. Josef Matocha – 445 kg, nad 90 kg: 1. Ján Niko – 602,5 kg, 2. Bystrík Káčer – 590 kg, 3. Jozef Schwarz – 550 kg. Rozhodcovia: I. Mallo, F. Zubatý, Ľ. Golský.
Mladíci z Horných Obdokoviec, ktorí v obci posilňovali - František Šiška, Viliam Mokrý ..., pozvali dvakrát do kultúrneho domu na exhibičné vystúpenie topoľčianskych kulturistov (doplnkový program sobotňajších tanečných zábav) – zúčastnili sa S. Halmo, M. Kunda, B. Káčer, P. Nováčik, P. Psotný. Prvýkrát moderoval Jozef Sitkey, druhýkrát Ľudovít Bobula. Odmenou im boli párky s chlebom a horčicou, varené víno a potlesk prítomných návštevníkov a návštevničok tanečnej zábavy.
Pavol Nováčik prezentuje voľnú zostavu na pódiu Domu kultúry v H. Obdokovciach. Paľo mal optimálne plastické svalstvo trupu.
Nízka priečka balkóna topoľčianskej sokolovne bola spočiatku bez závesu. Neskôr, kvôli komornej atmosfére na balkóne, tam kulturisti natiahli po celej dĺžke záves, brániaci priamemu vizuálnemu kontaktu zdola, ale aj zhora. Veď neraz "nenápadne" s obľubou sledovali dole upotené budúce zdravotné sestry v predpisových modrých gaťkách a bielych tričkách na hodinách telesnej výchovy, ktoré aktivizovala súdružka profesorka.
V prvej polovici roku 1980 sa kulturisti, vďaka iniciatíve Jozefa Sitkeya a porozumeniu riaditeľa obvodných technických služieb Milana Belisa, presťahovali do suterénu očistných kúpeľov, keď dovtedajšie miesto ich pôsobenia – balkón sokolovne, prestavalo vtedajšie vedenie OV ČSZTV na administratívnu miestnosť a sklad (znefunkčnili pôvodný balkón sokolovne, poškodili historický interiér budovy), ale súčasne nebolo ochotné, spolu s výborom TJ TS Topoľčany, vykompenzovať kulturistom adekvátne, alebo ešte vyhovujúcejšie priestory.
Vysoký Stanislav Halmo a jeho chrbát zozadu na exhibícii v Horných Obdokovciach. Peter Psotný sa prezentoval na veľkom počte súťaží v kulturistike, silovom trojboji či exhibícií - nevynechal ani H. Obdokovce.
Suterén si kulturisti svojpomocne premenili na jednu z najlepších, účelných posilňovní v ČSSR v tom čase. Z neďalekého búraniska domu „naznášali“, aj vďaka „Gaziku“ (sovietske terénne vozidlo) Jožka Schwarza (prezývaný Tečka – bývalý dorastenecký a juniorský reprezentant ČSSR vo vodnom póle, menovec a bratranec silového trojbojára Jožka Schwarza), do suterénu množstvo tehál na vybudovanie veľkej priečky – práce viedol Peter Psotný, pomáhali mu najmä Jaro Drevenák a Peter Greguš. Bystrík Káčer zas pozváral množstvo mreží na oknách, ďalšie náčinie a náradie.
Topoľčianski kulturisti začali nosiť na ľavej hornej časti teplákovej bundy logo oddielu bielo-červenej farby: oddielová príslušnosť, symbol kulturistiky - trup s dvojitým bicepsom Arnolda spredu a pod ním erb Topoľčian.
Jar 1980 započali kulturisti na M-Zsl. kraja v Topoľčanoch – v apríli sa na pódiu domu osvety predstavilo 10 (!) pretekárov. Do 169 cm: 7. Peter Opát, 8. Ján Niko, do 174 cm: 2. Juraj Borodáč, 11. Milan Morávek, do 179 cm: 3. Miroslav Vaculčík, 9. Josef Matocha, 11. Pavol Nováčik, nad 179 cm: 9. Milan Kunda, 10. Bystrík Káčer, 11. Stanislav Halmo.
Na M-SSR v Hlohovci bol M. Vaculčík siedmy, J. Borodáč obsadil 4. priečku. Nech to bude vyzerať ako lokálpatriotizmus, ale Juraj bol obratý o bronzovú medailu. Aj v kulturistike fungovali "omyly" rozhodcov.
Na M-ČSSR v Púchove patrila 40-ročnému J. Borodáčovi 8. priečka.
Juraj Borodáč v zimnej objemovej fáze prípravy v januári 1980. Plocha konca schodišťa pred vchodom na balkón sokolovne slúžila kulturistom ako šatňa. V rohu stôl so stoličkami, vešiak, v popredí vľavo nová šikmá lavička na posilňovanie brušného svalstva. V opačnom rohu bol stojan na prezúvky a okno s výhľadom na asfaltové ihrisko topoľčianskych hádzanárov (hrali druhú ligu a na domácich zápasoch mali plné tribúny). Pri zábradlí (oproti dverám na balkón) bola hrazda kombinovaná s bradlami (progresívne konštrukčné dielo priekopníka kulturistiky Jána Hulényiho), ktorá ešte dodnes slúži vo Fitcentre Donald v Topoľčanoch.
Aj začiatkom osemdesiatych rokov pokračovali pokusy o odčlenenie sa z macošsky sa správajúcej TJ TS Topoľčany – pretože pomoc TJ TS takmer neexistovala, no pokusy boli bezvýsledné. V Agrostave Topoľčany prejavili záujem o pričlenenie, ale funkcionárom TJ TS Topoľčany vyhovoval doterajší stav a „prestup“ kulturistov „zamietli“.
Pokiaľ chceli kulturisti existovať a dosahovať lepšie výsledky, museli sa spoliehať aj v ekonomickej oblasti sami na seba – a Jožo Sitkey takéto ambície nielen mal, ale vedel ich aj v praxi realizovať. Po zbere železného šrotu sa preorientoval na usporadúvanie diskoték a zábav.
Zľava J. Sitkey a J. Borodáč v súťažnej forme na trávniku pri schodisku krytej plavárne.
Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia patril oddiel kulturistiky TJ TS Topoľčany k najlepším v Československu. Noví záujemcovia sa prijímali do oddielu zvyčajne po splnení silových kritérií či po prezentácii adekvátnych svalových dispozícií postavy.
Zľava Josef Matocha, Ján Niko, Miroslav Vaculčík v objemovej fáze prípravy pred M-Zsl. kraja v kulturistike. Vzadu, medzi Jánom a Miroslavom, je priekopnícky stroj na hacken drepy - už suterén očistných kúpeľov, kam sa museli presťahovať..
Oddiel poskytoval svojim členom na tú dobu výborné tréningové podmienky – posilňovňa v suteréne očistných kúpeľov bola vybavená najmä svojpomocne zhotoveným kvalitným náradím a náčiním. Pozornosť sa začala venovať regeneračným procedúram, ale oddiel ponúkal iba existenčné ekonomické podmienky (v TJ TS mali iné priority), a tak si športovci hradili podstatnú časť nákladov na súťaže (hlavne stravu, časti športového oblečenia) sami, a výrazne oberali o financie rodinné rozpočty. Napriek tomu bol o dobrovoľnú účasť na súťažiach záujem („donútených“ bolo iba zopár jedincov).
September 1980, turnaj v silovom trojboji O pohár SNP: do 82,5 kg: 1. Peter Psotný – 460 kg, 2. Peter Opát – 447,5 kg, 3. Anton Ševčík (Janova Ves) – 445 kg, do 90 kg: 1. Ľudovít Bobula – 567,5 kg, 2. Jozef Matocha – 475 kg, 3. Jaroslav Vavrinčík – 475 kg, nad 90 kg: 1. Ján Niko – 595 kg, 2. Bystrík Káčer – 580 kg, 3. Jozef Schwarz – 502,5 kg. Rozhodcovia: S. Goga, Ľ. Golský, M. Morávek.
Anton Šaray na vojenskej základnej službe (1978-1980); foto mal v preukaze ČSZTV.
Október 1980, z M-Zsl. kraja prinieslo 10 silových trojbojárov 7 (!) medailí: do 75 kg: 3. Anton Šaray (hneď po príchode zo základnej vojenskej služby) – 405 kg, 4. Peter Opát, 5. Peter Psotný, do 82,5 kg: 4. Matúš Nováčik, do 90 kg: 1. Pavol Schottert (navrátilec do oddielu) – 520 kg, 3. P. Nováčik – 495 kg, do 100 kg: 1. J. Niko – 620 kg, 2. Ľ. Bobula – 600 kg, 3. B. Káčer – 600 kg, do 110 kg: 2. J. Schwarz – 532,5 kg.
Na stupňoch víťazov zľava Topoľčanci Ľ. Bobula, J. Niko, B. Káčer, vedľa Bystríka vpravo vzadu je J. Schwarz, vľavo vzadu M. Nováčik. Ceny odovzdáva bývalý výborný silový trojbojár - rozhodca Milan Tvrdý z Hlohovca (na pódiu otočený chrbtom).
Skvelá partia topoľčianskych kulturistov na majstrovstvách okresu v silovom trojboji pri Dome kultúry v Janovej Vsi, zľava hore Peter Opát, Anton Šaray, Peter Psotný, Bystrík Káčer, Josef Matocha, Matúš Nováčik, Ján Niko, Jozef Sitkey, dole zľava Jozef Schwarz, Pavol Nováčik.
Október 1980, MO v silovom trojboji v Janovej Vsi: do 82,5 kg: 1. Peter Opát – 480 kg, 2. Peter Psotný – 470 kg, 3. Anton Ševčík (J. Ves) – 467,5 kg, do 90 kg: 1. Pavol Nováčik – 505 kg, 2. Leoš Rotter – 490 kg, 3. Josef Matocha – 455 kg, nad 90 kg: 1. Ján Niko – 627,5 kg, 2. Bystrík Káčer – 612,5 kg, 3. Jozef Schwarz – 560 kg. Rozhodcovia: J. Sitkey, Ľ. Bobula, S. Halmo.
November 1980, na M-SSR v Topoľčanoch v Dome osvety spôsobili Topoľčanci rozruch: do 90 kg: 5. P. Schottert, do 100 kg: 1. Bystrík Káčer (majster Slovenska) – 642,5 kg, 2. Ľudovít Bobula – 630 kg, do 110 kg: 2. Ján Niko – 685 kg, 3. Jozef Schwarz – 615 kg.
Hosťami majstrovstiev SSR boli vynikajúci čs. kulturisti z Trnavy Peter Uríček a Štefan Just, ktorý vystúpil v exhibícii. Vpravo J. Sitkey.
Razanciu v diplomacii prejavil J. Sitkey, keď ako riaditeľ majstrovstiev nepovolil štart čs. reprezentantovi Milošovi Šnajdrovi z Dukly Trenčín, pretože ten neštartoval na M-Zsl. kraja (podmienka štartu na M-SSR) - Jozef nepodľahol tlaku rozhodcov ani zväzových funkcionárov. Tým v podstate umožnil regulérnym spôsobom lepšie sa umiestniť v kategórii do 100 kg B. Káčerovi a Ľ. Bobulovi.
Pred konaním majstrovstiev sa topoľčianski siloví trojbojári prezentovali na zábave v Dome kultúry v Tovarníkoch - v krátkom programe predviedli na pódiu jednotlivé disciplíny silového trojboja (B. Káčer tlak na lavičke, J. Schwarz drep a Ľ. Bobula mŕtvy ťah).
Vľavo: Bystrík Káčer drepuje na majstrovstvách okresu v Janovej Vsi. Zľava mu asistujú P. Opát a J. Schwarz. Pod vedením predsedu Antona Ševčíka boli členovia domáceho oddielu aktívni pri organizácii súťaží v silovom trojboji. Väčšina topoľčianskych silových športovcov bola vždy naklonená zúčastniť sa na dohodnutých súťažiach.
Vpravo: na M-SSR v Topoľčanoch v disciplíne drep je majster Slovenska Bystrík Káčer, vzadu asistuje Pavol Nováčik, vpravo Ľubomír Kubrický.
Už v roku 1980 štartovalo na majstrovstvách Západoslovenského kraja v kulturistike 10 (!) pretekárov a na majstrovstvách Západoslovenského kraja v silovom trojboji takisto 10 (!) pretekárov (oddiel mal vtedy asi 38 členov). Topoľčianski siloví športovci sa prezentovali na majstrovských podujatiach tak kvantitou, ako aj kvalitou jednotlivcov. Predseda oddielu kulturistiky Jozef Sitkey vsadil na popularitu posilňovania a na entuziazmus vtedajšej generácie – ochotu pravidelne a tvrdo trénovať, investovať aj vlastné finančné prostriedky do stravy, vylepšovať posilňovňu, privyrobiť si na činnosť zberom železného šrotu či usporadúvaním diskoték a zábav.
Keďže siloví trojbojári výkonnostne napredovali, bolo potrebné zabezpečiť na tréningy novú veľkú činku alebo kotúče. Úlohy sa zhostil Peter Opát, ktorý pracoval v ZŤS Tovarníky a pomocou Milana Kotrbu sa im podarilo vysústružiť presne navážené štyri dvadsaťkilogramové a dva tridsaťkilogramové kotúče a "prepašovať" ich cez plot závodu do posilňovne.
Títo štyria topoľčianski kulturisti prekvapili na M-SSR v silovom trojboji v Topoľčanoch tak súperov, ako i odborníkov, keď vybojovali vo svojich kategóriách medaily výborne načasovanou formu. V posilňovni v suteréne očistných kúpeľov zľava: Ján Niko, Ľudovít Bobula (prezentoval sa mohutnými trapézmi a krkom), Jozef Schwarz, Bystrík Káčer.
Štefan Just sa stal v roku 1980 majstrom Slovenska do 179 cm a na M-ČSSR obsadil 3. miesto. Snímka ho zachytáva počas exhibičného vystúpenia v novembri v roku 1980 na M-SSR v silovom trojboji v Topoľčanoch. Trnavský kulturista aj s legendárnym Petrom Uríčkom prijali vtedy pozvanie Topoľčancov. Štefan bol na jeseň vo výbornej forme a jeho pózovanie, ktoré si naplno užíval, bolo odmenené silným potleskom. Prezentácii v Topoľčanoch predchádzalo Štefanovo viťazstvo koncom septembra na súťaži o Pohár časopisu tréner v Nitre.
Získavať vhodné hudobné orchestrálne nahrávky k voľným zostavám kulturistov nebolo jednoduché. Sprievodnú hudbu (spev pravidlá nepovoľovali) nám pomáhal zabezpečovať vtedajší popredný topoľčiansky diskdžokej Rudolf Schwarz.
Rok 1981 - Ján Niko prvý medailista z M-ČSSR v silovom trojboji
V januári 1981 sa uskutočnilo v Športovej hale v Partizánskom vyhlásenie ankety
Najúspešnejší športovci okresu za rok 1980 a 30-ročný B. Káčer sa umiestnil na 4. mieste.
Suterén očistných kúpeľov na jar v roku 1981. Objemová príprava Antona Šaraya - pozadie tvorí vybudovaná priečka medzi posilňovňou a šatňou. Aj taký kulturista ako Tóno musel najskôr tvrdo trénovať a dodržiavať životosprávu, aby sa vypracoval medzi československú špičku. Predseda oddielu Jozef Sitkey držal ruku na pleci v blízkej budúcnosti najúspešnejšieho topoľčianskeho kulturistu.
Marec 1981, turnaj v silovom trojboji k Víťaznému februáru: do 67,5 kg: 1. Peter Greguš – 395 kg, do 82,5 kg: 1. Anton Šaray – 515 kg, nad 82,5 kg: 1. Ján Niko – 640 kg.
M-Zsl. kraja 1981, kategória do 169 cm. Sprava 3. miesto A. Šaray, 2. Viliam Holec (Fortuna Trnava), 1. František Strnad (Elitex Nitra). Prvá súťaž Tóna Šaraya v kategórii mužov.
V roku 1981, po odstupe rokov, oddiel opäť obsadil súťaže dorastencov v kulturistike – na M-Zsl. kraja štartovali traja: do 170 cm: 9. Peter Valo, do 175 cm: 4. Eduard Dvonč (Veľké Bielice), 8. Július Kerek. M-SSR dorastencov do 175 cm: 8. Eduard Dvonč.
V marci 1981 prevzal na výročnej schôdzi TJ TS Topoľčany J. Sitkey titul Vzorný oddiel II. stupňa. Na udelenie "papiera" bolo treba splniť, s odstupom času, neraz smiešne podmienky, ktoré aj tak nepomohli k zvýšenému finančnému ohodnoteniu oddielu.
Stupeň víťazov do 169 cm: zľava František Strnad, Viliam Holec, Anton Šaray.
Marec 1981, na M-Zsl. kraja v kulturistike mužov v Šaštíne Strážach sa predstavilo 11 (!) pretekárov. Juniori do 179 cm: 3. František Vida (hosťoval počas základnej vojenskej služby – materská AZ Havířov). Muži do 169 cm: 3. Anton Šaray, 12. Milan Kríž, do 174 cm: 6. Peter Psotný, 13. Leoš Rotter, do 179 cm: 9. František Vida, 11. Pavol Nováčik, 12. Josef Matocha, 20. Jozef Pinke, 23. Vladimír Vanko, nad 179 cm: 7. Bystrík Káčer, 11. Stanislav Halmo.
František Vida z AZ Havířov mal vybavené určité výhody v kasárňach: mohol dochádzať na tréningy – ale nie vždy (služby); k dispozícii nemal kvalitnú stravu v plnom rozsahu, aj preto sa výraznejšie nemohol presadiť. Bolo však potešiteľné, že tento svedomitý kulturista mal chuť trénovať a súťažiť za Topoľčany počas základnej vojenskej služby. Za drobné výhody vystupoval exhibične na spoločenských akciách zamestnancov Vojenského útvaru Topoľčany.
František Vida sa v roku 1980 prezentoval na juniorskom šampionáte ČSSR v Košiciach vo výbornej forme a tesne obsadil 2. priečku za víťazom Ľubošom Matejíčkom (Elektrosvit Nové Zámky). Takýto výborný junior prišiel do topoľčianskeho oddielu kulturistiky, ale nedostatky v čs. športovom systéme mu neumožnili pokračovať počas základnej vojenskej služby v úspešne rozbehnutej pretekárskej dráhe.
- 1980 – M-ČR juniori, 1. do 179 cm, AZ HAVÍŘOV
- 1980 – M-ČSSR juniori, 2. do 179 cm, AZ HAVÍŘOV
- 1980 – M-severnej Moravy muži, 4. do 179 cm, AZ HAVÍŘOV
- 1981 – M-Zsl. kraja muži, 9. do 179 cm, TS TOPOĽČANY
Apríl 1981, M-SSR Spišská Stará Ves: do 169 cm: 6. miesto Anton Šaray (prvý zľava). Tóno bol objemovo pripravený, ale zároveň bol ochotný popracovať na kvalite svalstva – definícia, separácia v požadovanom reliéfe a v objeme dolných končatín.
September 1981, M-okresu v silovom trojboji v Spoločenskom dome v Topoľčanoch: do 82,5 kg: 1. Peter Psotný – 482,5 kg, 2. Matúš Nováčik – 460 kg, 3. Peter Opát – 452,5 kg, 4. Peter Valo – 330 kg, do 90 kg: 1. Vladimír Dvonč – 585 kg, 2. Anton Ševčík (J. Ves) – 472,5 kg, 3. Pavol Schottert – 370 kg (neplatné pokusy v mŕtvom ťahu), nad 90 kg: 1. Ján Niko – 645 kg, 2. Jozef Schwarz – 585 kg, 3. Ján Hubinský – 470 kg, 5. Bystrík Káčer – 165 kg (neplatné pokusy v drepe a v mŕtvom ťahu). Rozhodcovia: Ľ. Bobula, J. Karas, ?. MO sa konali pri príležitosti 15-teho výročia vzniku organizovanej kulturistiky v Topoľčanoch.
Pre interné nezhody v topoľčianskom oddiele štartoval v roku 1981 Juraj Borodáč za Piešťany a na M-ČSSR v Příbrami získal 6. miesto. Zľava: 3. M. Jastřebski (reprezentant ČSSR z AZ Havířov), 8. J. Stašek (Slovan Plzeň), 4. D. Dudáš (Lokomotíva Prešov), 7. O. Svoboda (Start Praha), 6. J. Borodáč (Družba Piešťany). Juraj cvičil v činžiakovej posilňovni v Topoľčanoch.
S pätnástym výročím vzniku organizovanej kulturistiky v meste bolo spojené aj exhibičné vystúpenie popredných československých kulturistov z Fortúny Trnava (A. Holič, Š. Just, J. Hrubý), ktorým patril pravidelný potlesk prítomných divákov.
Vo výbornej forme sa predstavil reprezentant ČSSR Anton Holič (čerstvý držiteľ bronzovej medaily z majstrovstiev sveta v Káhire). Vľavo vzadu Ľudo Bobula a vedľa neho propagátor a nestor topoľčianskeho športu Jožko Červený. Vpravo František Zubatý.
Pri príležitosti 15-výročia boli ocenení niektorí poprední topoľčianski pretekári: zľava Bystrík Káčer, Pavol Schotert, v uniforme (manévre) oceňovaný Ľudovít Bobula - oceňoval člen výboru TJ TS Topoľčany Ľudovít Duša. Vzadu vľavo stojí Peter Psotný, sedí Matúš Nováčik, ceny podáva rozhodca a komentátor čs. kulturistických súťaží Július Karabinoš z Nitry (diváci si jeho farbu hlasu mýlili s hlasom slovenského športového komentátora Karola Poláka), sediaci je nestor topoľčianskeho športu a dopisovateľ nielen okresných novín Jožko Červený, s mikrofónom Jozef Sitkey.
Oceňovaní jednotlivci z iného pohľadu, zľava: Ivan Mallo, František Zubatý, Ľudovít Bobula, Pavol Schottert.
Október 1981, po rokoch štartujú Topoľčanci na pohárovej súťaži v kulturistike – o Pohár časopisu Tréner vo Zvolene: do 169 cm: 8. Milan Kríž, do 179 cm: 6. Josef Matocha, 11. Pavol Nováčik.
Október 1981, silový trojboj, Topoľčanci zorganizovali M-Zsl. kraja a súťaž obsadili 9 pretekármi, a z nich získali 6 (!) medailové umiestnenia: do 67,5 kg: 3. Peter Greguš – 455 kg, 5. Milan Kríž – 407,5 kg, do 82,5 kg: 4. Anton Šaray – 527,5 kg, 5. Peter Psotný – 525 kg, do 90 kg: 1. Vladimír Dvonč – 625 kg, do 100 kg: 1. Ján Niko – 690 kg, do 110 kg: 2. Jozef Schwarz – 625 kg, 3. Jozef Pinke – 470 kg, nad 110 kg: 3. Ján Hubinský – 515 kg.
Milan Kríž – automechanik z Bánoviec nad Bebravou bol v tomto období prínosom pre topoľčiansku kulturistiku. Záber je z M-Zsl. kraja v silovom trojboji v roku 1982 v Topoľčanoch - Milan pri mŕtvom ťahu. Vľavo vzadu pomáha pri organizácii majstrovstiev ako nakladač Miroslav Vaculčík.
Do roku 1981 organizovali topoľčianski kulturisti súťaže okresného charakteru v silovom trojboji k ideologicky významným výročiam v dejinách socialistickej spoločnosti – februárové udalosti a vtedy aj k takto vnímanému SNP, v dolnej časti sokolovne. Takto zaštítené súťaže sa ľahšie presadzovali a boli pozitívne hodnotené spoločenskými a straníckymi orgánmi. Neskôr, vďaka pani Magdaléne Čepkovej (v strede vo svojom neodmysliteľnom klobúčiku) – riaditeľka mestského osvetového zariadenia, sa konali všetky súťaže v kinosále spoločenského domu (dom osvety bol zlikvidovaný). Vľavo J. Sitkey. Fotografia je z výročnej členskej schôdze o pár rokov neskôr.
November 1981, o Pohár mesta Trnavy v kulturistike: do 174 cm: 5. Eduard Dvonč, do 179 cm: 7. Josef Matocha, 8. Pavol Nováčik.
Edo Dvonč obsadzuje na M-SSR dorastencov v kategórii do 175 cm 12. miesto.
November 1981, o Pohár Janovej Vsi v silovom trojboji. Do 82,5 kg: 1. Eduard Dvonč (na fotografii vľavo) – 430 kg, 2. Kvetoslav Doubrava – 395 kg, do 90 kg: 1. Anton Ševčík (Janova V.), 2. Matúš Nováčik – 435 kg, 3. Ladislav Máté – 375 kg, nad 90 kg: 1. Jozef Schwarz – 585 kg, 2. Vladimír Dvonč – 580 kg, 3. Ján Hubinský – 497,5 kg.
Vpravo sprava Ján Hubinský, Jožko Schwarz, Vlado Dvonč pri nástupe pretekárov na M-SSR v silovom trojboji.
Vľavo Edo Dvonč dochádzal do školy v Topoľčanoch z Veľkých Bielic a v oddiele pôsobil iba krátku dobu ale stihol absolvovať relatívne veľa súťaží. Zaujal pracovitosťou. Záber je zo suterénu očistných kúpeľov - čelná stena, kde boli ešte opreté, ale v krátkej dobe už uchytené, zrkadlá. Medzi Edovou hlavou a ľavou pažou sú dvere do plynomerne. Aj kvôli tomu boli v posilňovni inštalované špeciálne bezpečnostne tesnené lampy osvetlenia. Po stranách boli v posilňovni kvety vo veľkých kvetináčoch, vlnitý plech na radiátoroch.
Vpravo nástup pretekárov na M-SSR v silovom trojboji v Rožňave. Sprava J. Schwarz, J. Hubinský, V. Dvonč a vedľa malého blonďavého pretekára je J. Niko a s 10 na teplákoch Dušan Hornák, ktorý neskôr pretekal za Topoľčany.
November 1981, M-SSR v silovom trojboji: do 90 kg: 5. Vladimír Dvonč – 640 kg, do 100 kg: 1. Ján Niko – 700 kg, do 110 kg: 3. Jozef Schwarz – 647,5 kg, nad 110 kg: 4. Ján Hubinský – 525 kg.
M-SSR v silovom trojboji v Rožňave, drepuje V. Dvonč.
November 1981, súťaž o Pohár 7. listopadu v kulturistike v Ostrave: do 174 cm: 5. Anton Šaray, do 179 cm: 5. Josef Matocha, nad 179 cm: 4. Bystrík Káčer.
December 1981, M-ČSSR v silovom trojboji, Rožňava: do 90 kg: 6. Vladimír Dvonč (40-ročný) – 655 kg, do 100 kg: 2. Ján Niko – 735 kg, získal pre Topoľčany prvú historickú medailu z M-ČSSR – striebornú a vytvoril nový slovenský rekord v drepe v kategórii do 100 kg výkonom 252,5 kg. Chalani v tom čase využívali v plnej miere prácu kvalifikovaného oddielového maséra Viliama Bobulu, 
ktorý chodil s nimi i na preteky.
Na preteky v rámci Slovenska sa prepravovali Škodou 1203 (dolu na fote za členmi výpravy) požičanou z technických služieb, vodičom býval Jožko Schwarz. Počas cesty do Rožňavy snežilo.
Zľava hore: J. Schwarz – vodič, V. Dvonč – pretekár, J. Niko – pretekár, V. Bobula – masér (v roku 2009 ako 52-ročný zomrel na rakovinu), dole J. Sitkey – vedúci výpravy, foto Ľ. Bobula – tréner.
V roku 1981 sa Topoľčanci objavili, po rokoch, na jesenných pohárových súťažiach v kulturistike, a najmä vďaka výsledkom na nich sa im podarilo postúpiť z minuloročného 25. miesta v ČSSR na 15. priečku v roku 1981. Na tom sa svojimi výkonmi najvýraznejšou mierou podieľal skromný poctivec Josef Matocha. V tomto roku končia s aktívnou činnosťou niektorí poprední pretekári: Pavol Schottert, Pavol Nováčik, Peter Opát a ďalší...
Majstrovstvá ČSSR v silovom trojboji v Rožňave, na ktoré sa kvalifikovali V. Dvonč a J. Niko. Pri drepe medailista Janko Niko.
Od prvej polovice osemdesiatych rokov mali Topoľčanci vyškolených aj dvoch rozhodcov – Ľudovít Bobula, ktorý bol často nominovaný a rozhodoval aj medzinárodné súťaže a Jozef Sitkey (obaja zostali dodnes jedinými topoľčianskymi rozhodcami). Po prestupe z Fortúny Trnava (v roku 1983) k nim pribudol Štefan Just.
Vzadu zľava: Pavol Schottert, Bystrík Káčer, Jozef Schwarz, Ľudovít Bobula, dole zľava: Ján Niko, Peter Opát, Pavol Nováčik.
Po Ľudovej ľavici je priekopnícky leg-press zostrojený J. Hulényim v začiatkoch topoľčianskej kulturistiky a využívaný ešte na balkóne sokolovne, hore teplomer. Po pravici P. Schotterta je šikmá lavička kombinovaná so Scottovou bicepsovou opierkou.
S propagačnými pútačmi pri organizácii súťaží pomáhal oddielu skromný, ale výborný výtvarník Miloš Nováčik (brat Paľa a Matúša Nováčikovcov), ktorý aj rekreačne trénoval. Pútače boli tak kvalitne graficky vytvorené – vždy s veľkou postavou kulturistu, že po súťažiach nám ich kradli účastníci pretekov, aby zdobili ich posilňovne. Totižto vtedy boli takéto diela s kulturistickou tematikou vzácnosťou.
Rok 1982 - Ján Niko prvý majster ČSSR v silovom trojboji
V januári 1982 bol Ján Niko vyhlásený v Topoľčanoch na prvom a Jozef Schwarz na siedmom mieste v ankete Najúspešnejší športovci okresu Topoľčany za rok 1981.
Január 1982, výročná členská schôdza v zasadačke v spoločenskom dome. Zľava J. Sitkey, Ľ. Duša - delegát, I. Mallo, F. Zubatý, B. Káčer, J. Borodáč.
Dole zľava: Juraj Borodáč, Ivan Mallo, František Zubatý, Jozef Schwarz.
Február 1982, turnaj v silovom trojboji, Topoľčany: dorast: 1. Milan Turček – 405 kg, František Šaray – 385 kg, 3. Dušan Kajan – 350 kg, muži do 82,5 kg: 1. Peter Psotný – 540 kg, 2. Anton Šaray – 515 kg, Milan Kríž – 475 kg, 4. Matúš Nováčik – 467,5 kg, 5. Ľubomír Kubrický – 400 kg, 6. Pavol Žember – 215 kg (neplatné pokusy v mŕtvom ťahu).
Stupeň víťazov v kategórii muži do 82,5 kg: zľava A. Šaray, P. Psotný (Jacovce), M. Kríž. Ceny odovzdáva člen organizačného výboru súťaže F. Zubatý.
Do 90 kg: 1. Vladimír Dvonč – 565 kg, 2. Leoš Rotter – 515 kg, 3. Josef Matocha – 480 kg, 4. Anton Ševčík – 
470 kg, 5. Ladislav Máte – 467,5 kg, 6. Miroslav Tisay – 465 kg, nad 90 kg: 1. Marián Drozdík (Vinohrady Bratislava) – 660 kg, 2. Bystrík Káčer – 595 kg, 3. Jozef Schwarz – 580 kg.
Stupeň víťazov v kategórii do 90 kg: zľava L. Rotter (Partizánske), V. Dvonč, J. Matocha (Bánovce n/Bebravou). Ceny odovzdáva F. Zubatý.
Marec 1982, I. M-okresu v športovej kulturistike: dorast:: 1. František Šaray, 2. Milan Turček, 3. Peter Valo (H. Obdokovce); muži do 174 cm: 1. Anton Šaray, 2. Peter Psotný, 3. Matúš Nováčik, 4. Leoš Rotter, nad 174 cm: 1. Josef Matocha, 2. Bystrík Káčer, 3. Pavol Nováčik, 4. Viliam Mokrý (H. Obdokovce) - výborne pózoval. 
Marec 1982, M-SSR dorastu: do 169 cm: 7. František Šaray (bratranec známejšieho A. Šaraya).
Október 1982, majstrovstvá okresu v silovom trojboji, Dynamo Janova Ves: dorastenci: 1. Milan Turček – 467,5 kg, 2. Peter Medvec – 307,5 kg, muži do 82,5 kg: 1. Anton Šaray – 525 kg, 2. Peter Psotný – 505 kg, 3. Milan Kríž – 470 kg, 4. Peter Greguš – 465 kg, 5. Jozef Bilík – 392,5 kg, do 90 kg: 1. Vladimír Dvonč – 655 kg, 2. Vít Aneštík – 535 kg, 3. Matúš Nováčik – 440 kg, nad 90 kg: 1. Ján Niko – 680 kg, 2. Bystrík Káčer – 635 kg, 3. Jozef Schwarz – 635 kg, 4. Ján Hubinský – 590 kg. Exhibične vystúpili B. Káčer a A. Šaray.
Október 1982, o Pohár časopisu Tréner v kulturistike, Púchov: do 169 cm: 2. Ján Karas, do 174 cm: 2. Anton Šaray (Tóno sa predstavil vo vynikajúcej forme, čo bolo prísľubom pre majstrovské súťaže v roku 1983; na "pohárovke" v Púchove ho porazil Vladas Kapcevičius zo ZSSR), nad 179 cm: 3. Bystrík Káčer, 4. Pavol Nováčik.
December 1982, M-ČSSR v silovom trojboji, Most v Česku: do 100 kg: 1. Ján Niko (majster ČSSR) – 750 kg (drep – 250 kg, tlak – 190 kg, ťah – 310 kg), 4. Vladimír Dvonč – 695 kg. Ján Niko bol pozvaný do reprezentácie ČSSR, avšak končí s aktívnou činnosťou.
Vľavo dole cvičí prednosy na hrazde Pavol Nováčik. Hrazda s pohyblivými šikmými adaptérmi bola kombinovaná s bradlami. Na tú dobu to bolo úžasné posilňovacie zariadenie. Keď si uvedomíme, že bolo skonštruované ešte v 60-tych rokoch minulého storočia a dodnes slúži vo Fitcentre Donald v Topoľčanoch, patrí chvála konštrukčnému umu Jána Hulényiho.
Vpravo popredný slovenský silový trojbojár Jozef Schwarz, ktorý vyžaroval okolo seba pohodový imidž, rozdával pozitívnu energiu. Bicepsové zdvihy so 60-kilogramovou činkou boli pre Jožka "malinou". Jeho silnou disciplínou bol drep.
Rok 1983 - Anton Šaray prvý majster Československa v kulturistike mužov
V roku 1983 vkladali Topoľčanci veľké nádeje na úspešný výsledok do dorastenca Františka Šaraya. Na majstrovstvách SSR tieto predpoklady aj naplnil, keď zvíťazil. 
Na M-ČSSR boli pred ním na prvých troch miestach tí chlapci, ktorých na M-SSR Fero predstihol; získal od nich viac bodov za kvalitný výkon v tlaku na lavičke, ktorý bol vtedy súčasťou súťaže dorastencov. Hoci bol Fero majstrom Slovenska, "prekvapivo" sa jeho fotografia neobjavila v ročenke KULTURISTIKA 1983.
"Niečo je zhnité v štáte dánskom" - William Shakespeare (The Tragedy of Hamlet, Prince of Denmark)
Medzi členmi oddielu vznikali výhrady k spôsobu vedenia oddielu jeho predsedom: výbor sa na schôdzach na niečom dohodol, ale už na druhý deň to neplatilo, pretože predseda sa sám rozhodol postupovať inak. V krátkom čase sa toho nahromadilo toľko, že predseda začal tušiť, že mu čosi hrozí! Urýchlene, neplánovane zvolal výbor oddielu a tam si každého z nás kúpil za 100 Kčs – nechali sme sa skorumpovať za 100 Kčs z oddielovej pokladne bez toho, aby sme to čo i len pod nejakou zámienkou zdôvodnili a výbor schválil. Dali sme sa kúpiť v naivnej viere, že po takomto vyhrotení stavu bude oddiel od ďalšieho dňa fungovať podľa pravidiel nastavených na tejto schôdzi.
Anton Šaray v roku 1983 na M-ČSSR v Jihlave - dvojitý biceps spredu s kontrakciou brušných svalov; obdivuhodne demonštroval vrcholy úponov m. latissimus dorsi na ramenné kosti. Demonštrácia krvného riečišťa. Dole vpravo v rozcvičovni elegantný most muscular a ešte pár póz pre trénera pred odchodom na súťažné pódium. Túto formu bolo treba trochu doladiť a na M-Európy mohol siahať na medailu.
Vľavo tréner Ľudovít Bobula v rozcvičovni v teplákovej súprave s logom vpredu a oddielovou príslušnosťou vzadu. Takéto označenie oddielovej príslušnosti nebývalo v tom čase na kulturistických súťažiach bežné.
Samozrejme, že tak nefungoval, pretože predseda sa v skutočnosti už nedokázal podvoliť rozhodnutiu väčšiny (robil si čo chcel a často míňal oddielové peniaze z diskoték na alkohol). Predseda sa výrazne menil. Svoje pozitívne vlastnosti nahradil za pocit moci (autokrat), v ktorej prejavy nadradenosti a neomylnosti presadzoval v riadení oddielu. Časť z nás zvažovala skončiť reprezentovať oddiel, prestať cvičiť aj odísť z oddielu a to aj s ľútosťou urobila. Niektorí sa „charakterne“ podvolili mocenským ambíciám predsedu, nereptali a užívali si isté výhody.
V celkovom súčte bodov za výsledky v roku 1983 obsadilo družstvo topoľčianskych kulturistov 1. miesto v čs. rebríčku.
V roku 1983 tvorili družstvo silových trojbojárov už len dvaja pretekári, ktorí si však počínali úspešne na M-SSR v Trenčíne: Jozef Schwarz dosiahol na záver pretekárskej kariéry svoje najlepšie umiestnenie na M-SSR, keď vybojoval 2. priečku v kategórii do 110 kg; 2. miesto na M-SSR patrilo aj Vladovi Dvončovi v kategórii do 100 kg. Po súťaži vládla v tíme spokojnosť. 
Tóno Šaray si udržiaval skvelú formu z M-ČSSR v Jihlave a ňou sa prezentoval aj na Cene Sandowa Neušiel ani záujmu hosťa súťaže - popredný americký profesionálny kulturista Ed Corney. Už prešedivelý sympaťák Ed sa pochvalne vyjadril na Tónovu adresu. Ale ani to nepresvečilo vtedajšie vedenie čs. kulturistiky, aby reprezentoval ČSSR.
Pódium divadla N. V. Gogoľa a Cena Sandowa 1983 - kategória do 169 cm, zľava: 3. Josef Rakyta (Slavoj Bruntál), 1. Robert Dantlinger (Sandow Mariánské Lázně), Anton Šaray obsadil 2. miesto; ani takáto skvelá forma - objemy, hustota, hĺbka separácie mu "nestačila" na prvenstvo.