Pohybová koordinácia a agilita
KONDIČNÁ PRÍPRAVA DETÍ V HOKEJI
NOVINKA PRI NÁCVIKU POHYBOVEJ KOORDINÁCIE A AGILITY
Už v minulosti som aplikoval vlastné efektívne nápady v tréningovom procese v kulturistike, mládežníckom tenise i v rehabilitácii chrbtice. Po cviku s fitloptou a boxovacím vrecom, vhodným pre dravých hokejistov, som zaviedol do kondičnej prípravy mladých hráčov ďalšiu novinku, ktorá sa vo svetovom hokeji zatiaľ neobjavuje. Ide o komplex rozvoja koordinácie a agility (nácvik frekvenčného pohybu dolných končatín) dopredu, dozadu, laterálne. Agilita predstavuje vytvorenie výbušnej rýchlosti v priebehu náhlych zmien smeru pohybu na pomerne krátkej vzdialenosti, neraz premenej do rýchlostnej schopnosti prekonať aj dlhšiu vzdialenosť za čo najkratší čas. Úspešný rozvoj agility si vyžaduje silové, rýchlostné a koordinačné pohybové schopnosti. Na mieste je opatrnosť, aby sme neskĺzli do zvýšeného anaeróbneho zaťaženia detského organizmu, preto zaraďujeme dostatočne dlhé oddychové prestávky.
V detskom veku sú vytvorené priaznivé podmienky pre rozvoj koordinácie a agility. Vítaným predpokladom je, pokiaľ dieťa absolvuje aj primeranú silovú prípravu, čoho sa neraz niektorí mládežnícki tréneri i rodičia obávajú.
Chcel som svojho synovca, osemročného hokejistu, posunúť výkonnostne ďalej a tak prišiel nápad - výborným prostriedkom na rozvoj komplexu koordinácie a agility dolných končatín je frekvenčný pohyb na podložke, ktorá modeluje sklz na ľadovej ploche. Pomôcky: podložka, elastické lano, opasok, elastické okovy, záťaže na členky.
Cvičenec sa postaví na podložku, zaujme základný postoj s pokrčenými dolnými končatinami (nižšie položené ťažisko). Zvýšenou frekvenciou oboch dolných končatín (skiping), v náročnejšom variante jednou končatinou – nie vysoké dvíhanie kolien, sa cvičenec snaží došľapovať na podložku. Náročnosť zvyšujeme menšími rozmermi podložky a menšou adhéziou medzi podložkou a povrchom.
Elastické lano, uchytené na opasku cvičenca, tréner napína alebo zároveň napína aj uvoľňuje rôznou intenzitou. Striedavé protipohyby dolných končatín cvičenca, ťahaného trénerom, sa prenášajú na podložku a tá je, v závislosti od veľkosti trecej sily medzi ňou a podlahou, v pohybe v smere k trénerovi. Mladý hokejista vykonáva frekvenčné pohyby dolnými končatinami a udržuje rovnováhu v základných polohách voči trénerovi:
- Chrbtom
- Čelom
- Bokom
Náročnejším variantom je doplnenie ťahania a uvoľňovania elastického lana smerom doprava či doľava - tréner aj cvičenec nie sú statickí v jednom smere. Cvičenec môže na podložke vykonávať napr. drepy a hornými končatinami ďalšie prídavné pohyby napr. bicepsové zdvihy jednoručkami.
Veľkosť trecej sily je podmienená nielen hmotnosťou hokejistu, ale aj hmotnosťou používaného cvičebného náčinia. Väčšie trenie (pomalý pohyb podložky) je vhodné pre začiatočníkov, menšie trenie (rýchlejší pohyb podložky) využívajú pokročilí a vyspelí hráči. Cvičenie pomáha navyše zlepšovať hokejistovi propriocepciu a periférne videnie (počas pohybu musí „vidieť“ aj podložku).
Na takejto podložke môžeme modelovať zaťaženie vestibulárneho aparátu (vnútorné ucho) tzv. rotačným pohybom - "centrifúga kozmonautov".