Trakčná kinezioterapia - nádej a zázraky
PRÍBEHY O NÁDEJI A ZÁZRAKOCH V LIEČBE POHYBOM
Cvičenie je najlepší liek na to, aby sme znížili riziko predčasnej smrti, spomalili proces staroby. "Ak by farmaceutická spoločnosť vynašla liek, ktorý by bol taký účinný ako cvičenie, bola by to veľká senzácia a liek by jej zaistil miliardové príjmy a Nobelovu cenu", dočítal som sa.
Dĺžka života sa predlžuje, ale zároveň sa predlžuje dĺžka života s chorobou a utrpením čo býva neraz spojené s nedôstojným životom najmä v starobe. Do akej miery môžu za to samotní občania, zdravotníctvo, školstvo, zdravotné poisťovne, politici, ktorých si volíme?
Komplexný systém trakčnej kinezioterapie
Uchrániť ľudí pred negatívnymi účinkami liekov, pred bolesťou, pred operáciou, pred existenciou na invalidnom vozíku, lôžku a navrátiť ich do plnohodnotného rodinného, pracovného, spoločenského života je zmysluplná náplň činnosti kinezioterapeuta. Nie všetko dokáže ovplyvniť, napr. realizáciu redukcie telesnej hmotnosti, ktorú navrhol pacientovi či výmenu vhodného matraca na spanie.
Ľudovít Bobula: "Recidíva. Niektorí jedinci prejavia svoju netrpezlivosť tak, že po období znášania bolesti je pre nich aj malá liečebná výhra nad utrpením predčasným impulzom k riskantným aktivitám, ktoré boli dovtedy pre nich nemožné alebo limitované."
Obálka pripravovanej odborno-metodickej publikácie (Four-dimensional System of targeted holistic traction kinesiotherapy of the spine).
Komplexný systém trakčnej kinezioterapie môže ohroziť pozície výrobcov korzetov, pozície tradične zaužívaných liečebných systémov a metód v nemocničných, v kúpeľných a rehabilitačných zariadeniach, obmedziť užívanie liekov a počet chirurgických zákrokov. Sklamaným občanom, ktorí sú poznačení bolesťou, bezmocnosťou, strachom o svoju budúcnosť, ponúkam nádej, progresívne riešenia, aby sa ich frustrácia, diskriminácia neprehlbovali. Nie som samaritán ale altruistom sa snažím byť.
Úroveň pacientových prejavov egoizmu, ktorú spája s cvičením, je v jeho zápase s utrpením neraz žiaduca, ale rešpektovateľná. Vystriedajme pochybnosti a pohodlnosť za vieru v seba a v cvičenie. Neľutujme sa, hýbme sa pre svoje zdravie, pre radosť zo života a pre pokoj svojich blízkych.
* 
Začnem zaujímavým príbehom psychicky i fyzicky zlomeného kamionistu, v mladosti aktívneho futbalistu, ktorého dlhšie sužovali nepríjemnosti s chrbticou. Prestal brať lieky, pretože si ich dlhodobým užívaním poškodil vnútorné orgány. Bolesť ho limitovala počas chôdze, pri státí, sedení, ležať mohol ako-tak na boku. V noci nespával a vyčerpaný prežíval deň.
Navrhovanej operácie sa bál – čo keď zostane na vozíku? Lenže perspektíva čakania na to, že raz skončí na vozíku, ak sa nič pozitívne neudeje, ho desila. Poslednú nádej vkladal do ozónovej terapie, no ani tá nezabrala. Nechal sa prehovoriť kamarátom, ktorému som v minulosti pomohol. A tak sa odhodlal ísť do niečoho, čomu v podstate neveril. Po troch mesiacoch to chcel vzdať – podarilo sa mi ho presvedčiť, aby ešte pokračoval.
Jedného dňa, po ďalšom mesiaci kinezioterapie, v podvečer, po príchode do fitnescentra sa objavil vo dverách s úsmevom na tvári, poklopal ohnutým prstom po drevenom obložení a natešene mi oznámil: „Spal som! A na chrbte!“ Ubehli ďalšie tri mesiace a on v pohode šoféroval kamión, zahral si s kamarátmi futbal a na zamrznutej vodnej nádrži dokonca hokej!
Vďačnosť mi prejavil tak, že o svojej peripetii napísal do televízie Markíza – reportáž Takmer skončil na vozíku sa objavila v relácii Reflex. Po odvysielaní reportáže ma v meste zdravili aj ľudia, ktorých som nepoznal. To sa písal rok 2006.
* 
Spomínam si na jeden estetický i zdravotný extrém, kedy som istej stredoškoláčke pomohol schudnúť cez letné prázdniny o vyše dvadsať kilogramov. Keď prišla v septembri do školy, spolužiačky ju v prvom momente nespoznávali.
O pár mesiacov si pri páde na schodoch poranila chrbticu. Podrobila sa operácii a lekár skonštatoval, že ak by nemala poškodený sektor chrbtice adekvátne spevnený korzetom z väzov a svalov, zostala by na vozíku.
Aj takýmito krajnými situáciami môžu na seba nadväzovať pozitívne výsledky pohybových aktivít vo fitnescentre.
* Keď prišla za mnou z blízkej obce štyridsiatnička bez úsmevu, so smutnými očami a vyrozprávala mi svoj príbeh – je po onkologickej operácii, k tomu má operované rameno, operované koleno, má bolesti v krčnej a driekovej chrbtici, trpí celiakiou a dodala, že mi verí, že jej pomôžem, tak som si vnútorne povzdychol.
Pustli sme sa do toho. Pani zaznamenala v krátkom čase úžasný progres nielen tým, že sa usmieva, ale aj s radosťou cvičí. Teší sa na cvičenie, ktoré jej očividne pomáha - bolesti ustupujú, približuje sa k hodnotám normálneho krvného tlaku, plynule dýcha, zlepšila motoriku a už pokojne prespí celú noc. Po dlhom čase si trúfla na dovolenku v zahraničí a v pohode absolvovala náročnú cestu.
* Zo vzdialeného mesta sa na mňa obrátil otec stredoškoláka (bývalý basketbalista) s prosbou o poskytnutie pomoci pri riešení problému s neustále sa zhoršujúcou dvojitou skoliózou chrbtice. Po neúspechu liečby propagovaným rehabilitačným systémom a nosení korzetu som vraj zostal už len ja, u koho predpokladá, že by mohol neinvazívnym spôsobom pomôcť jeho synovi zlepšiť kvalitu života v budúcnosti a zachrániť ho pred operáciou.
Pri prvom stretnutí som zistil, že popri vážnom stave skoliotického zakrivenia chrbtice (zriedkavá štvoritá krivka) bude toho treba účelne upravovať viac: skrátená dolná končatina, zošikmená a rotovaná panva, neobvyklá hypokyfóza v hrudnom sektore chrbtice a hypolordóza v driekovom sektore chrbtice.
Daný stav riešime pravidelnými konzultáciami a upresňovaním rehabilitačnej liečby. V krátkom čase sme zastavili a redukovali degeneratívny proces zmien kriviek (najväčšiu v driekovom sektore na 35 ° a na 25 ° v hrudnom sektore podľa Cobba) a pokračovali v úsilí o dosiahnutie vyššieho levelu v komplexnej korekcii uhlov skoliózy.
* Mladej žene diagnostikovali po krkolomnom páde bolestivú subluxáciu členku, hernie diskov v driekovom sektore chrbtice - najväčšia mala takmer 15 mm. Dlhodobé užívanie tabletiek nepomáhalo, ba ešte zhoršovalo stav organizmu. Objavovali sa bolesti aj v krčnej chrbtici. Trpela doma, v práci, mala problémy pri chôdzi, sedení, ležaní, v noci sa budila na bolesť - ráno vstávala unavená. Operácie sa bála. Mladá pani túži po dieťatku, ale ako keby toho nebolo dosť, vyrovnávala sa aj s endometriózou maternice.
Po roku ma kontaktovala. Terapia bola náročná. Prišiel čas a pacientka mohla podstúpiť operáciu maternice – úspešnú. Členok sme tiež úspešne zrehabilitovali. Ďalším a nie nepodstatným pozitívom bolo, že platničky sa hojili – no nie tak rýchlo, ako to čítate, niečo som ovplyvniť nedokázal (väčšiu redukciu telesnej hmotnosti). Primárne bolesti v celej chrbtici ustúpili.
Nedokázala naštartovať poklus cez generátory sedacích svalov. Jedného dňa som jej povedal, že už môže skúsiť bežať, odpovedala, že to stále nedokáže. Chytil som ju sa za ruku a potiahol - bežali sme. A teraz to skús sama - s adekvátnou ľahkosťou zvládla vyštartovanie, poklus, cielené zastavenie. A to niekoľkokrát po sebe, aby sme sa utvrdili. Zatlieskal som jej! "Konečne!" Vysmiata, po slovách som šťastná, mi poďakovala.
Pani dokáže behať, skákať, prespí celú noc. Pri kontrole na neurochirurgii doktori s počudovaním krútili hlavami nad dosiahnutými výsledkami. Cestu autobusom na dovolenku i z dovolenky v Chorvátsku absolvovala bez problémov s chrbticou, ale o svojich spolucestujúcich to nemohla povedať. Fyzicky je pripravená na dieťatko – ďalší postup je na nej a lekároch. V pozitívnom prípade budeme cvičiť aj počas tehotenstva.
* Prudký rotačný pohyb dozadu a boli tu dve hernie diskov v driekovom sektore chrbtice, bolesť v slabinovom kanáli. A s tým spojené ďalšie sprievodné bolesti. Súčasťou vtedajšej liečby bola intramuskulárna injekcia, ktorá mala byť nasmerovaná do horného vonkajšieho kvadrantu sedacieho svalu. Ale nebola. Chybné podanie si odniesol nižšie prechádzajúci sedací nerv. Dolná končatina sa podlomila, neudržala telo. Výpon na špičke – nemožný. Znížená funkcia flexie v bedrovom kĺbe a extenzie v kolene. Sadra. Po odstránení sadry paréza. Mechanická a chemická devastácia. Pokračovala zdĺhavá liečba. Nepomáhala. Mladý muž zostal na dlhodobej PN-ke, ale zdravotný stav sa nezlepšoval, ba naopak smeroval k trvalej invalidite. Nikto z tých ktorých oslovil, si na riešenie problému netrúfol!
Stretli sme sa. Magický problém. Pretrvávajúce bolestivé hernie diskov, vystreľujúce bolesti - sedací a femorálny nerv, bolesti v oblasti slabinového kanála (kožná inervácia n. iliohypogastricus Th12-L1). Podivná ťapkavá chôdza. Prejavy väzivovej prestavby svalového tkaniva (bolestivé objemné spazmy a periostové body v hamstringu a v lýtku), vazomotorické zmeny s pocitom chladu, vaskulárne lézie a nekróza (odumieranie tkanív). Navyše riziko spojené s panvou naklopenou dopredu.
V zamestnaní dostal podmienku, ak v stanovenom termíne nesplní limity fyzických testov, bude s ním rozviazaný pracovný pomer. Vraj som zostal jeho poslednou nádejou. Ufff! Byť poslednou nádejou ...
V imunitnom systéme sme ešte stihli naštartovať mechanizmus programovanej bunečnej smrti v procese indukcie apoptózy a aktivácie kaspázovej kaskády – nekrotické bunky sa odstraňovali postupne v priebehu procesu fagocytózy. Popritom sme remodelovali periostovými bodmi a obrovskými spazmami zasiahnuté svalové tkanivá v dolnej končatine, ktoré limitovali funkcie cievneho a nervového systému. Zachránili sme poškodenú končatinu pred perspektívou amputácie (nekróza - gangréna).
Zároveň sme vyriešili primárne pretrvávajúcu príčinu bizarne podanej intramuskulárnej injekcie – bolesti vyžarujúce z hernií diskov v driekovom sektore chrbtice, ktoré vystreľovali cez vetvený femorálny nerv do slabín a cez sedací nerv do nohy a boli prepojené s patologickým náklonom panvy tak v sagitálnej, ako aj frontálnej rovine, s jej rotáciou a tiež syndrómom poklesnutého chodidla.
Nielenže neprišiel o končatinu, o prácu, ale odvtedy prezentuje ako inštruktor HAZZ praktické ukážky v rôznych ťažkých podmienkach, odchádza na najnáročnejšie zásahy v čase i nečase a naďalej pomáha zachraňovať občanom ich majetky, zdravie aj životy, odstraňuje aj včelie roje či osie hniezda. Znova sa venuje naplno obľúbenému tenisu.
* U dievčaťa došlo v puberte súhrou rôznych okolností k zľahčeniu starostlivosti o fyziologický vývoj chrbtice. Po ukončení osifikácie kostí zostali kyfotické stavce v klinovitom tvare – Scheuermannova choroba (hrb). Tento stav sa začal prezentovať bolesťou, únavou.
Už dospelá žena sa snažila cvičením zlepšiť svoj nedobrý zdravotný stav, neestetický zovňajšok. Najskôr cvičila niekoľko rokov sama, potom istý čas s trénerom. Ale stav sa nezlepšoval – nedokázala prejsť súvisle ani tridsať metrov, nedokázala dlho sedieť.
Oslovila ma, keď ma videla v televízii v relácii Reflex. Upozornil som ju, že estetický defekt - klinovité stavce a kyfotický hrb s nimi spojený sa odstrániť nedajú, ale v riešení bolesti a obmedzenej vitality je možné dosiahnuť pozitívne zmeny. Pani mi verila a bola trpezlivá – bolesti pominuli až po deviatich mesiacoch spoločného cvičenia (ako podnikateľka dokázala absolvovať bez prerušenia aj 300-kilometrové trasy za volantom).
* Invalidný dôchodca paralyzovaný po meningoencefalitíde, ktorý si v minulosti užil aj valec rodinnej tragédie, nerezignoval a po siedmich rokoch trápenia začal rehabilitovať so mnou. Dovtedy si na vyhovujúcu formu rehabilitácie na Slovensku netrúfla žiadna z oslovených inštitúcií. Išiel som do toho bez prístupu k zdravotnej dokumentácii, keď kompetentní odmietli spoluprácu a bol som označený za šarlatána. Jeho prvotné niekoľkomesačné odhodlanie spojené s prejavmi pozitívnej bolesti v pohybovom aparáte podporili progresívne výsledky, ktoré zaznamenali prístrojovým meraním odborníci z Univerzity v Osle – remodelácia plasticity neurologickej siete mozgu, miechy a periférneho nervového systému fungovala.
Zlepšili sme flexibilitu chrbtice, ramenných kĺbov. Sedemdesiatročný pán s nezlomnou vôľou po nelimitovanom živote má o tridsaťpäť kilogramov menej, dvihnutú hornú časť hrudníka, na lavičke vytlačí päťdesiatkilogramovú činku, robí drepy na jednej nohe, šprintuje, pravou i ľavou rukou ovláda tenisové forhendy i bekhendy aj prvky agility športového tréningu, začal skákať, tancovať, jazdí na bicykli. Učil som ho boxovať cez direkty, háky, zdviháky, sidestepy. Doma si pridával mnou schválené pohybové aktivity.
Vo flexii stuhnutý golem sa pretvoril v priaznivej sociálnej klíme fitnescentra a svojho entuziazmu na čulého, svižného dôchodcu. Dostal sa do takého levelu, že sa vie usmievať, nahlas komunikovať, v očiach, ktoré navyšujú jasnosť farby, mu prebleskujú šibalské iskry. Už sa na svet nedíva ponížene z predklonu, vertikalizoval. S úsmevom ho oslovujem švihák lázeňský. Teším sa z jeho smerovania k radosti zo života.
Ale prišla ďalšia rana osudu – pri podivnom rotačnom páde na schodoch ho zaskočila ruptúra priameho stehenného svalu pri kolene. Operácia, rekonvalescencia. Kombinovaná liečba a rehabilitácia pokračovali s novou komplikáciou, trápeniami. Už sme mohli používať metódu EMG biofeedback. Darilo sa. Opäť vykonáva aktivity ako pred operáciou. Obdivuhodný človek.
* Prechod z lokomócie zo štyroch na dve. Chlapca s detskou mozgovou obrnou, quadrupedika, fanúšika športu a hudby som naučil chodiť najskôr popri stene. Uvoľňovali sme svalové partie, vybudoval som u pôvodne subtílneho kŕčovitého chlapca pôsobivý svalový exteriér. Chalanisko zlepšil pohybové schopnosti a zručnosti. Na tenisovom dvorci s oduševnením ťahal za sebou pneumatiku ako kedysi olympijský víťaz Emil Zátopek či Jarmila Kratochvílová. Dokázal počas zrýchlenej stroboskopickej chôdze s nadšením v očiach kopať do lopty.
* 
Ďalším bol výsledok mladého IT-čkára, ktorému bolesti v chrbtici umožňovali pracovať iba v ľahu. Skúsil všeličo a všelikde, nakoniec natrafil na mňa. Na kinezioterapiu cestoval zo 70 km vzdialeného mesta a toto absolvoval trikrát do týždňa. Najskôr ho vozili otec s mamou – mladý muž ležal vzadu v aute. Onedlho šoféroval sám a cestu absolvoval spočiatku so zastávkami. Párkrát mi priviezol ukázať pani manželku a obe detičky. Dnes hráva so synom hokej, praktizuje bojové umenia. Vyjadril sa: „Pán tréner, vy ste môj spasiteľ.“
* V zápase starých pánov si po výskoku v súboji o loptu a následnom faule a páde na hlavu poranil krčnú chrbticu a po chiropraktickom úkone mal poškodený nerv bránice. Chiropraktický úkon stav ešte zhoršil – obmedzená mobilita v podstate len v predklone, zasiahnutá bránica vyvolávala ťažkosti s dýchaním a artikuláciou.
Bránicu inervuje n. phrenicus C4, prídavné vlákna sú i z C3 a C5. Nižšie sa delí na pravý a ľavý a oba mieria k bránici. Preťatie n. phrenicus má za následok obrnu príslušnej polovice bránice s následným obmedzením dýchacích pohybov. Dráždenie n. phrenicus máva za následok kŕčovité zášklby bránice (čkanie). Môže byť aj príznakom dráždenia pobrušnice alebo pohrudnice.
Po ôsmich rokoch trápenia, náročného cestovania na lekárske vyšetrenia, kontroly, nosenia pozorností, užívania množstva liekov bez zlepšenia zdravotného stavu a zákazu cvičiť, ma oslovil v hlbokom predklone chodiaci vycivený invalidný dôchodca, na ktorom sa športová súprava len plantala a ledva som rozumel, čo mi hovorí.
Presvedčil som ho, aby trval na operácii. Pôvodne mal byť operovaný vo Viedni, operácie sa nakoniec ujal tím špecialistov z Prahy, pre ktorých bolo predoperačné cvičenie podmienkou. S ich súhlasom som pripravil pacienta na náročný zákrok. Po operácii sa v topoľčianskom fitku objavil päťčlenný štáb českej televízie Nova, ktorá moje aktivity zaradila do publicistického projektu Vizita, prezentujúceho výnimočné úspechy českého zdravotníctva. V reportáži Dystonie som mal krátky rozhovor a prezentoval som praktické ukážky cvičení z biomotorickej prípravy pacienta na jedinečnú a úspešnú operáciu mozgu na pražskej klinike.
* Mladá zdravotníčka pre problémy s chrbticou nesmela otehotnieť. Na rehabilitačné cvičenia dochádzala zo vzdialeného mesta – 65 km od Topoľčian. Po roku a pol sa tešila z krásneho syna.
Osud býva neraz krutý. Po čase jej diagnostikovali leukémiu. Kilá navyše. K tomu veľké problémy s chrbticou – chcela dvihnúť a pritúliť si synčeka. Chodila po štyroch, neskôr pomocou vozíka-trojkolky a k tomu lockdown. Opäť žiadala o pomoc. Cvičili sme dištančne – manžel dokúpil rebriny s hrazdou a bradlami, therabandy. Ale prišla ďalšia rana osudu – ochorela na covid-19.
Ale dočkal som sa aj pozitívnej informácie – dostala sa z najhoršieho. Opäť sme sa stretli pri cvičení vo fitku – chlapčenská štica jej pristala a ukázala mi aj synčeka.
* Starostlivá matka, manželka, gazdinka, onkologická pacientka prišla s bolesťami po torakotómii a lobektómii pľúc. Pri rehabilitačnom cvičení trikrát do týždňa sme stavili na opatrnosť, pretože aj nepatrná námaha jej spôsobovala nárast bolesti. Postupne sme predlžovali čas komunikácie. O jeden a pol mesiaca dokázala nafúknuť balón. Oči jej žiarili.
Už pravidelne dýchala, pokojne zaspávala, nezobúdzala sa na bolesť. Zvládla i náročnejšie turistické výlety. Dojímavé bolo stretnutie na pešej zóne s jej maminou, ktorá mi so slzami v očiach ďakovala. Doteraz mi nikto takto a za tak málo neďakoval. To vedia len starostlivé maminy.
Ale silný ľudský príbeh pokračoval – pri kontrole jej zistili, že nie všetko rizikové tkanivo odstránili. Poprosila ma, aby som na ňu čakal, podržal jej miesto na cvičenie. Mala pred sebou náročné cesty na ďalšiu liečbu. Vyčerpanosť fyzická i psychická. K tomu sa pridružili problémy s covidom a so srdiečkom.
Po čase sme sa stretli. Cvičili sme ďalej a pridali sme kardio – popri orbitreku poklus na bežeckom páse a unilaterálne úžasný dýchací cvik pullover. Vnímal som presvedčivý efekt myokínov.
Onedlho jej zomrel otec. Pokračovala v cvičení – spomienky a úcta k otcovi zostali, ale potrebovala fungovať pre živých.
Pri poslednej kontrole doktori zistili, že zvyškové zdravé pľúcne tkanivo sa na strane po lobektómii pľúc výrazne zväčšilo. Teda! Obnova pľúc z buniek zvyškového zdravého tkaniva je možná, pokiaľ tomu napomáhame adekvátnym stravovaním a rehabilitáciou.
* Zaujímavý bol príbeh nižšieho zavalitého podnikateľa, ktorý začal trpieť bolesťami v krčnej chrbtici. V bdelom stave to končievalo pádmi. Pre nás možno úsmevné – ale stávalo sa mu to aj pri sedení na WC. Strácal vedomie aj počas spánku – mal strach, že sa raz nezobudí. Na hlave neuniesol ani odľahčenú prilbu a na svoj obľúbený cruiser sa chodil do garáže iba dívať. Nedokázal naň ani nasadnúť.
Podľa odborníkov nemal nikomu dovoliť dať si siahnuť na krk. Ja som to porušil. Osvedčila sa metóda automobilizácie a automasáže krčného sektora chrbtice goniometriou odstupňovaných priemerov valcov a myoskeletálne techniky. V kinezioterapii bol veľmi zodpovedný, aj schudol a dnes bez problémov na robustnú motorku nasadá a brázdi na nej aj menej kvalitné slovenské cesty.
* Práca zdravotnej sestry v zubnej ambulancii býva náročná – dlhodobé asistencie v rôznych obťažných pozíciách. Jedného dňa naklonený trup s vyosenou hlavou nedokázala krčná chrbtica zvládnuť. Po kolapse v ambulancii spojenom s pádom navrhol manžel zmenu zamestnania. Keďže sme sa poznali a v minulosti som pomohol jej dcére s chrbticou a jej samotnej s tenisovým lakťom (vadil jej najmä pri lyžovaní), prišla. Povedal som, že s odchodom zo zamestnania nech zatiaľ počká.
Terapiu sme síce zacielili na krčnú chrbticu, ale riešili sme komplexne celé telo. Opäť sa osvedčila metóda automobilizácie a automasáže krčného sektora chrbtice goniometriou odstupňovaných priemerov drevených valcov a pridali sme myofasciálne techniky.
Po PN-ke sa mladá žena vrátila do pôvodnej práce a zároveň pokračovala v terapii. Bola zdĺhavá, pretože sa opätovne pohybovala v prostredí, kde si zdravotné komplikácie privodila a jej zdravotný stav sme stále nemali doriešený. Ale progres bol evidentný. Bola statočná, trpezlivá a dostala sa z toho.
* Sedavé zamestnanie pred monitorom počítača v pohodlí čistej, príjemne osvetlenej, vetranej či vykúrenej miestnosti má aj svoje negatívne stránky. Presvedčila sa o tom moja známa, čulá moletka v stredných rokoch. Ukrutná bolesť, plač a strach z navrhovaného operatívneho zákroku.
Výsledky MR diagnostiky hovorili o chondróze, spondyloartropatii, štyroch herniách diskov a úlomku z platničky (sequester) o veľkosti 10x6x16 mm, ktorý som nazval "spinálnym asteroidom" a ktorý mal tendenciu migrovať v chrbticovom kanáli popri mieche. Ja som pridal k dovtedajšej diagnostike rotovanú a dopredu naklopenú panvu, napriamenie hrudného sektora chrbtice, nábeh na tvorbu tzv. vdovského hrbu, miernu skoliózu v driekovom sektore.
V očiach sa jej objavili svetielka, keď som jej povedal, že to spolu skúsime a dokážeme zvládnuť. Ale musí poslúchať. Spoliehal som sa na svoj kinezioterapeutický systém a "riadenú autofágiu". Motoricky schopná žena napredovala očividne – rýchlo zvládla techniky rehabilitačných cvikov s dýchaním.
Nad výsledkom úspešnej kinezioterapie žasli aj doktori v ÚVN SNP v Ružomberku – bola tam na kontrole, keď zistili, že nebezpečný sequester bol odstránený. Po stabilizovaní výsledkov kinezioterapie jej diagnostikovali covid-19. Nevládala chodiť ani dýchať. Aj toto sme zvládli a v postcovidovej rehabilitácii sa dostala na úroveň kondície pred ochorením.
* Veľkou výzvou bol mladík po kóme na vozíku! Začali sme. V relatívne krátkom čase sme dosiahli prvé pozitívne výsledky. Vzdal to...
Vy to nevzdávajte!