So šarmom elegána
Tóno Šaray so šarmom elegána
V roku 1984 mal topoľčiansky kulturista Anton Šaray zabezpečený priamy postup na M-ČSSR v Košiciach (majster ČSSR 1983 z Jihlavy). V jedno májové ráno sa naša minivýprava cestou na šampionát (cestovali sme v "ministerskej" limuzíne Tatra 613) zastavila pri motoreste pred Zvolenom. Do prázdnej budovy vošiel vodič Tatry 613 Vlado Dvonč (popredný československý silový trojbojár), za ním Tóno Šaray, ja som len nazrel dovnútra a postával pred vchodom a uvoľňoval si „skrčené“ hnáty. O chvíľu Vlado vyšiel, po ňom s odstupom i Tóno, ale pár metrov za Tónom sa náhlili mladá čašníčka a čašník – ako keby sa báli, že sa im neznámy vyšportovaný chlapík stratí z dohľadu. Odrazu mladík zastal a vzápätí aj dievčina a s pootvorenými ústami sledovali elegantného atléta kráčajúceho k autu.
Autorom snímky je výborný trnavský fotograf Milan Kurovský: M-ČSSR 1984, Košice, kategória do 169 cm, zľava víťaz Robert Dantlinger (Sandow Mariánské Lázně, pred M-ČSSR obsadil na ME 4. priečku), ktorý už nebol v excelentnej forme, tréner Ľudovít Bobula, strieborný "vysekaný" Anton Šaray (TS Topoľčany).
Robert získal na ME 1979 zlatú medailu, v roku 1980 striebornú a v rokoch 1977 a 1983 bronzové medaily, k tomu bronzovú medailu na MS 1978 v mexickom Acapulcu.
Tóno sa v Košiciach prezentoval lepšou hĺbkou reliéfu plastického svalstva a Robert ho mal prevýšiť len voľnou zostavou. Ale to nemalo postačovať na jeho víťazstvo...
Muselo to byť pre nich pôsobivé „prebudenie“, keď sa zo slnečného jarného rána objavila pred nimi v prítmí prázdneho motorestu takáto nie všedná postava. Nebolo sa totiž čomu diviť. Tóno bol v skvelej forme – čierne texasky s opaskom obopínali malý pevný zadok a silné stehná, na nohách mal tmavé topánky, hore iba biele tielko a pod tenučkou kreolskou pokožkou presvedčivo naplnenú anatómiu svalov a žíl. K tomu mocná šija, široké plecia a uzučký pás. Exteriér dotváral športový strih vlasov, žiariace čierne oči, nahladko vyholená tvár a pod šibalskými fúzikmi v úsmeve svietili snehobiele zuby. Nie div, že oboch mladých ľudí zaujal. Mal som z toho príjemný pocit, bol to predsa môj zverenec.
K M-ČSSR v Košiciach sa viaže zaujímavá spomienka: Keď sa blížil nástup pretekárov kategórie do 169 cm na pódium, zamieril Tóno do rozcvičovne, kde sa plánoval "napumpovať" do súťažnej formy. Pred rozcvičovňou ho pristavil rozhodca Jiří Zajíček (Sandow Mariánské Lázně) a pustil sa s ním do rozhovoru. Začínal som byť z toho nervózny, pretože čas na rozcvičenie sa krátil a Zajíček nie a nie skončiť. Neviem, či to rozhodca urobil úmyselne ako skúsený diplomat, alebo si to neuvedomil a naozaj šlo len o nevinný rozhovor. Ale táto jeho aktivita mu priniesla svoje ovocie - Tóno mal nokoniec málo času na rozcvičenie a to ho možno pripravilo o zisk majstrovského titulu. Aj keď nemôžem uprieť, že Robert pózoval lepšie.
Na fotografii Tóno iba začal rozcvičku a Robert ju už končil. Môj zverenec bol napriek tomu v pohode, z jeho súpera som čítal nepokoj.
V roku 1985 boli kulturistické výsledky Antona Šaraya ocenené prestížnym titulom "Majster športu".
PS: O kulturistických kvalitách Roberta nepochybujem, ale na niektorých domácich súťažiach nemával "dotiahnutú" formu a napriek tomu vyhrával. Veď kto by si to chcel vtedy "rozhádzať" s jeho reprezentačným trénerom a organizátorom vynikajúcej kulturistickej súťaže Veľká cena Sandowa Luďkom Nosekom (agresívny útok v médiách na adresu Ľuda Majora po emigrácii Jozefa Grolmusa či napäté vzťahy s Petrom Tlapákom).