Optimálna biomechanika liečby
OPTIMÁLNA TECHNIKA POHYBU
Biomechanika pozostáva zo statiky, ktorá sa zaoberá silami pôsobiacimi na teleso v pokoji a dynamiky, ktorá sa člení na kinematiku, ktorá popisuje možné pohyby telesa alebo sústavy telies; kinetiku, ktorá sa zaoberá silami, ktoré spôsobujú zmeny pohybu. Skúma všeobecné a špecifické ľudské pohyby v ich mechanickom prejave na základe všeobecne platných zákonov mechaniky. Umožňuje posudzovať vývojovú úroveň športovej techniky - od počiatočného osvojovania a zdokonaľovania základov až po neskoršie procesy diferenciácie, integrácie a stabilizácie. V kinezioterapii vedieme pohyb k maximálnemu výkonu s minimom energetického výdaja bez prejavov nocicepcie a poškodenia organizmu.
Charakteristika zaťaženia tkaniva
Disk nedostáva priamy prísun krvi na výživu. Pre životaschopnosť disku sa vo veľkej miere spoliehame na tok živín a difúziu z okolitého vaskularizovaného tkaniva. Výživa je transportovaná z tela stavca cez koncovú doštičku do platničky a ovplyvňovaná prostredníctvom kombinácie kompresie a dekompresie.
Aj drep môže byť bezpečný a účinný v rehabilitácii hernií spinálnych diskov v driekovom sektore chrbtice aj keď je nielen chrbtica vystavená pôsobeniu kombinácie síl. Cvik Paloff-press jednoducho skombinujeme s drepom. Vyšším levelom je pridaná optimálna lateroflexia.
Každý typ traumy chrbtice (akútna, kumulatívna, nestabilita) je spojený s odlišnými úrovňami tolerancie tkanív pohybových segmentov (kosti, svaly, disky, koncové doštičky, väzy, šľachy, nervy, cievy).
Určite majú napr. oštepári, tenisti či hokejisti veľmi vysokú úroveň tolerancie tkanív, pretože inak by ich chrbtica nezvládla obrovské sily (tlak, ťah, šmyk, krútenie), ktoré na nej vznikajú pri výkone pôsobením kombinácie pohybov – záklon, predklon, úklon, rotácia. K tejto tolerancii sa dopracovali postupným a primeraným zaťažením, vhodným stravovaním, odpočinkom a regeneráciou. A tak môžu existovať výkony nielen vo výkonnostnom, ale aj rekreačnom športe a tiež účinné a bezpečné aplikácie prepracovaných algoritmov v liečebnej rehabilitácii.
- Akútna trauma sa týka jedinej aplikácie sily, ktorá presahuje úroveň tolerancie tkaniva.
- Pri kumulatívnej traume sa na tkanivá aplikuje mierne opakované zaťaženie, ktoré oslabuje štruktúru.
- Stabilita je schopnosť systému reagovať na poruchu a obnoviť rovnovážny stav. Nestabilita chrbtice označuje abnormálne posunutie segmentov chrbtice pri zaťažení (tak pri slabosti, ako aj tuhosti chrbtice).
Izolácia transformovaná na variabilný účinok
Izolované cviky na strojoch využívame v kulturistike hlavne v etape tvarovania svalových partií. Ibaže stroje sú výbornými pomocníkmi v pohybovej liečbe, najmä v jej prvých etapách vďaka ich lokalizovanému účinku, bezpečnej a konštantnej trajektórii (aj pre imobilných pacientov).
Cviky po určitých úpravách dokážeme využívať aj v náročnejších leveloch algoritmu zaťaženia. Popri rozvoji veľkých povrchových svalových partií prispieva vhodná modifikácia uvedených cvikov (napr. jednou pažou) aj k rozvoju svalov hlbokého stabilizačného systému.
Pullover v sede. Pohodlný nástup pre pacientov. Stroj umožňuje dosiahnuť optimálne napätie po celom rozsahu pohybu a bezpečnosť cvičenca, oproti používaným voľným váham. Pri liečbe hernií spinálnych diskov v hrudnom a driekovom sektore chrbtice postupujme opatrne pri spúšťaní rukoväte za hlavu (vzpažovanie pokrčmo), aby nedochádzalo ku zvýšenému prehnutiu chrbtice a prepnutiu v ramennom kĺbe. Hlavička cvičenky má byť voľne opretá. Pullover jednou pažou, aj striedavo, je vítaný. Efektívne využívame rôznu dĺžku trajektórie a polohy rúk na rukoväti.
Poznatky z kineziológie a biomechaniky umožnia trénerovi dosiahnuť na jednom stroji, pri variabilite polôh, dĺžky trajektórie, úchopov, progresívny účinok cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie na organizmus. Dodržujme biomechanické zákonitosti, aby sme z cvikov vyťažili maximum pozitívnych účinkov – v prvom cviku je dôležité nastavenie timingu, hlavne kvôli udržaniu rovnováhy v stoji pri tlakoch jednou pažou a v stoji na jednej dolnej končatine:
1. V stoji súpažné tlaky dole (tlaky striedavo jednoručne - unilaterálne stláčanie). Kolená máme mierne pokrčené, trup držíme v miernom predklone, hlava je v prirodzenom predĺžení chrbtice. Hmotnosť tela rovnomerne rozložená na chodidlách. Pri tlaku zadržíme dych a na konci pohybu vydychujeme, pri spätnom pohybe sa nadychujeme a zároveň prehmatávame čakajúcou rukou na druhú rukoväť. Neprehýbame sa, mierny predklon stabilizujeme optimálnou tonizáciou brušného svalstva. Pri pohybe hore posúvame plecia k ušiam a pri stláčaní rukoväte aktivujeme plecia od uší dole.
Pri stoji čelne (os otáčania pák stroja je pred nami) s obojručným tlakom je výhodnejšia pozícia na zvyšovanie účinku na ventrálnu oblasť trupu (jednoručne i laterálnu).
Pri stoji chrbtom ku stroju (os otáčania pák stroja je za nami) dosiahneme zvýšený účinok na dorzálnu oblasť trupu (jednoručne i laterálnu). Je to výsledok trajektórie, momentu sily, vektorového rozloženia účinku.
Pri cvičení v stoji je dôležitá pre biomechaniku účinku vertikálna poloha osi otáčania ramien stroja s rukoväťami k výške sedadla (k ťažisku cvičenca).
Aj keď je trajektória páky stroja konštantná, zmenou nastavenia výšky sedadla meníme lokalitu výsledného efektu.
2. V sede súpažné tlaky (tlaky striedavo jednoručne). Sedíme minimálne v takej vysokej polohe, aby bol 
tlak jednou pažou v horizontálnej rovine (ruka, lakeť, plece zvierajú s trupom maximálne 90 °). Vhodnejšie sú vyššie pozície trupu, kedy paže smerujeme pod ostrým uhlom dolu (trakčný účinok na chrbticu – dekompresia). Kolená máme od seba, uhol medzi stehnom a predkolením minimálne 90 °. O operadlo máme opretú panvu, hrudný sektor chrbtice a uvoľnene i hlavu (konský chvost preč).
Pri tlaku zadržíme dych a na konci pohybu vydychujeme, pri spätnom pohybe sa nadychujeme a zároveň prehmatávame, čakajúcou rukou, na prichádzajúcu rukoväť.
Stroj na obrázku vľavo je vhodný na posilňovanie hornej časti prsných svalov, predných deltových svalov, tricepsov, ale neodporúčam ho pri problémoch napr. s herniou disku, kedy sa vytráca efekt dekompresie chrbtice (os otáčania pák stroja je nad hlavou vzadu), ani pri skolióze.
Progresívne využívanie kineziológie-biomechaniky
Teoretické poznatky z kineziológie a biomechaniky som si občas overil a potvrdil pomocou videokamery nasnímaním zákonitostí trajektórie niektorých cvikov v čase a v priestore a ich účinku na svalový aparát - niekoľkokrát som si púšťal spomalene jednotlivé sekvencie v počítači a dopĺňal ich grafickými vektormi. Týmto vyjadrujem poctu zosnulému kamarátovi doc. RNDr. Vladimírovi Psalmanovi PhD. - HODNOTENIE ŠPORTOVEJ TECHNIKY Z ASPEKTU BIOMECHANIKY. Ďalej som čerpal poznatky z animovaného programu MUSCLE&MOTION, z materiálov Erika Daltona PhD. a Paula Kellyho či prof. Stuarta McGilla.
Konštrukčne vydarený stroj s prekríženými samostatnými pákami na precvičovanie prsných svalov s dosiahnutím ich maximálnej kontrakcie tak obomi, ako i jednou pažou. K tomu vhodne zvolený uhol opierky panvy, chrbta, hlavy s vertikálne nastaviteľnou sedačkou. Užitočnosť stroja umocňuje variabilita úchopov rukami. Iba cvičiacej dáme máličko padajú dolu lakte. Stroj je veľmi prospešný aj na rehabilitačné účely; jednoručný účinok na veľký prsný sval, vonkajší a vnútorný šikmý brušný sval, predný deltový sval, predný pílovitý sval, hlboké rozštiepené svaly.
Podobne ako nastavujeme v aute pre potreby šoférovania volant, sedadlo (podľa svojich anatomických vlastností), je dôležité nastavenie posilňovacieho stroja pri cvičení a poloha cvičenca na ňom. Potom môžeme cielene zaťažovať, okrem svalov paží a ramien, svalové partie na ventrálnej, dorzálnej, laterálnej oblasti trupu, prípadne aj v oblasti panvy a dolné končatiny.
- Využívame miesto osi otáčania ramien stroja k ťažisku cvičenky,
- opierka trupu vzadu,
- opierka trupu vpredu,
- bez opierky trupu,
- vertikálne nastavenie sedadla (jeho vyňatie zo stroja),
- horizontálne nastavenie sedadla či posun cvičenky na ňom dopredu-dozadu,
- variabilita rukovätí: tvar, dĺžka, vzdialenosť od trupu.
Priblížiť sa čo najpresnejšie k lokalizovanému účinku cviku má svoj význam nielen v kulturistike, ale najmä v kinezioterapii pri riešení problémov napr. s herniou disku a akcentoval by som problémy patologickej skoliózy.
Ak niekto bezducho odkuká-preberie cviky od kvalifikovaného kinezioterapeuta, nemusí mu to priniesť cielený pozitívny terapeutický efekt.
Princíp fyziologického účinku celostnej trakčnej kinezioterapie stimulujeme v sede, v stoji aj súpažným stláčaním záťaže pažami zhora. Ale čo tak zvýšiť efekt cviku unilaterálnou formou, samozrejme, ak to prejavy úrovne nocicepcie u pacienta umožnia.
Vľavo správna poloha panvy, trupu, hlavy i výška lakťov bez využívania opierky. Vedľa nesprávne ohnuté držanie trupu. Pokiaľ pri cvičení v polohe na obrázku posúvame lakte vysoko, zvyšujeme riziko zranenia v glenohumerálnom kĺbe (manžeta rotátorov, nadtŕňový sval - m. supraspinatus, fyziologický pohyb ramennej kosti do zapaženia je asi do 45 ° a pri tomto cviku býva uhol prekračovaný), vytvárame podmienky pre zväčšenie hrudnej kyfózy a pre bolesti v cervikotorakálnom prechode. Pri cvičení v sede je dôležitá pre biomechaniku účinku vertikálna poloha osi otáčania ramien stroja s rukoväťami k výške sedadla (k ťažisku cvičenca).
Technika v stoji na stroji na rozvoj ventrálnej časti trupu si zaslúži pochvalu - stabilná poloha, pokrčené dolné končatiny, poloha panvy, trupu, hlavy, výška ťažiska nad podložkou mimo tela. Dosiahnutý cieľ - maximálna plynulosť pohybu, minimálne zmeny trajektórie ťažiska.
Ale efektívnejší účinok na ventrálnu oblasť trupu by sme mohli dosiahnuť v polohe čelom ku stroju - umožňuje to hlavne konštrukcia stroja s výškou vertikálnej polohy osi otáčania pák.
V polohe na obrázku by sme posunutím ťažiska dopredu mohli dosiahnuť akcentovaný efekt predovšetkým na rozvoj svalových partií dorzálnej časti trupu. Ale čo tie limitujúce valce nad chodidlami?
Každému, kto má nádváhu, alebo nejaké ťažkosti s chrbticou a obzvlášť s herniou disku, neodporúčam cvičiť s posilňovacím kolieskom. Ale aj ostatní cvičenci i vrcholoví športovci by mali byť opatrní a nevenovali mu vo svojich programoch priveľa času.
Riziko jeho použitia spočíva v obrovských nepriaznivo rozložených silách v driekovom sektore chrbtice. Pokiaľ sa predsa len rozhodnete a zaradíte ho do svojho programu, vyhýbajte sa prehnutiu trupu a cvičte opretím o kolená.