ĽUDOVÍT BOBULA - tréner‚ kinezioterapia
ĽUDOVÍT BOBULA
tréner, kinezioterapia
VZDELANIE
*Stredoškolské vzdelanie - v biomechanike využívam vedomosti získané štúdiom na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bánovciach nad Bebravou (mechanika, kinematika, dynamika, statika, technológia materiálov používaných v strojárstve, ...).
*Vysokoškolské vzdelanie: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Trnave – aprobácia ruský jazyk, telesná výchova.
*Diplomová práca (výskum): Úroveň pohyblivosti 11-15 ročných žiakov na ZDŠ
*Vysokoškolská skúška - Osobitná telesná výchova: poruchy funkcie svalových skupín, poruchy chrbtice, poruchy stavby dolných končatín, oslabenia obehovej a dýchacej sústavy, oslabenia endokrinného systému, obezita, oslabenia ostatných vnútorných orgánov, očné a ušné ochorenia, neuropsychické ochorenia.
*Titul: Mgr.
*Osvedčenie - Telesná výchova oslabenej mládeže: poruchy funkcie svalových skupín, poruchy chrbtice, poruchy stavby dolných končatín, oslabenia obehovej a dýchacej sústavy, oslabenia endokrinného systému, obezita, oslabenia ostatných vnútorných orgánov, očné a ušné ochorenia, neuropsychické ochorenia.
*Trénerské osvedčenie - Kulturistika, silový trojboj, fitness.
*Poznatky z vedných disciplín využívané v kinezioterapii a v tréningoch: anatómia, fyziológia, biochémia, kineziológia, neurológia, ortopédia, traumatológia, angiológia, splanchnológia, patológia, kinezioterapia, fyziatria, chiropraxia, rádiografia, dietetika, pedagogika, didaktika, psychológia a choreografia.
*Rozhodcovské osvedčenie: Kulturistika, silový trojboj - rozhodoval som nielen vrcholné domáce podujatia, ale aj tie s medzinárodnou účasťou. Mal som tú česť byť v rozhodcovskom zbore s takými osobnosťami československej kulturistiky ako Michal Čapla, Peter Uríček, Dušan Seliga, Štefan Petrík, Štefan Just, Milan Tvrdý, Miloš Šnajdr, Miroslav Patro, Ján Lamper, Jozef Völgyák a ďalší.
Telovýchovná a športová prax - učiteľ telesnej výchovy, pretekár v silovom trojboji, tréner, rozhodca, funkcionár, kinezioterapeut.
*Publikačné aktivity: časopisy tréner, Ročenka kulturistiky, Kulturistika, MUSCULAR STORM, Slovenský tenis, Tenis (český magazín), Muscle&Fitness, odborné bulletiny Tenisový tréner, Silový trojboj.
*Ocenenie: V roku 2024 pri príležitosti 60. výročia existencie organizovanej kulturistiky na Slovensku a v Československu za významný príspevok k rozvoju kulturistiky a fitness na Slovensku. Podpora EastLabs.
RANÝ ŠPORTOVÝ RAST
*S moderným posilňovaním som sa zoznámil v roku 1966 prostredníctvom 
knihy vynikajúceho autorského kolektívu J. Bača, A. Bačinský, B. Bohuš, M. Jablonský, J. Višný - Kulturizmus (mám ju dodnes v knihovni a pripomína mi detstvo). Sledoval som kulturistické materiály v časopise Štart. Cvičil som doma v pivnici so skromným vybavením. No už aj predtým som dvíhal rozličné závažia a mal som kladný vzťah k rôznym pohybovým aktivitám. Motivačným bol v roku 1966 film Romulus a Remus so Stevom Reevesom (1926-2000) a Gordonom Scottom (1926-2007). Už v tom čase som skúšal vrh guľou.
*Absolvoval som zopár tréningov topoľčianskych futbalistov v kategórii starších žiakov (u pána trénera Vojtelu) na poste obrancu - v tom čase trénoval za st. žiakov v topoľčianskej liahni talentov napr. aj budúci vynikajúci československý stopér Ladislav Jurkemik či môj kamarát a neskorší obránca Interu Bratislava Milan Paliatka a ďalší.
Od roku 1961 sa v ČSSR vyrábala elektroakustická gitara Jolana Marína (typ Gibson) s dreveným telom. Rodičia mi ju kúpili v roku 1966 (stála v tej dobe "veľké" peniaze - 1.190,- Kčs) a pol roka som sa súkromne na nej učil hrať (bez elektriky) u pána Laca Tatara pri námestí. Na občasnú elektrickú reprodukciu som využíval zástrčku do rádiogramofónu Barcarola. Ku zvýšenému záujmu o hru na gitare prispeli The Beatles a ďalšie západné kapely so svojou úžasnou hudbou i niektoré československé. Gitaru mám dodnes, ergonómia ebenového krku s hmatníkom je veľmi príjemná na dotyk.
*Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Bánovciach nad Bebravou som stíhal šport len cez piatky, soboty, nedele a cez prázdniny.
S úctou spomínam na svojich pedagógov: Viliam Nesládek, Ján Kočalka, Július Tolnay, Vlasta Ballová, Ivan Hricko, Emília Križanová, Michal Zajac, Jozef Ďurech, Gustáv Katulinec, Vladimír Stránsky, Vladimír Bartík, Leonard Kavuliak, Vladimír Palec, ...
Rok som bol členom šermiarskeho oddielu, ktorý viedol v Topoľčanoch pán Šotnik – kategória dorast, zbraň fleuret (aj ten mám dodnes doma).
*Telesnú výchovu sme mávali aj v bánovskej SVŠ-ke (priemyslovka mala len dve malé ihriská). Na pódiu bývala naložená veľká nakladacia činka, ktorú som pred začiatkom telesnej výchovy rád zdvíhal nadhodom (60 kg). Raz sa mi podaril čudesný výkon: mali sme volejbal a spolužiak Fero Baláž mi nadhodil volejbalovú loptu a neviem čo ma to zrazu napadlo, pretože som do nej udrel plnou silou prudkým presným pravým direktom. Ale to, čo nasledovalo potom, nečakal nikto v telocvični - lopta zamierila razantne šikmo hore a zasiahla vrchné okno a to sa s rinčaním rozsypalo. Chvíľu ticho, úžas! Ten úder by možno otriasol aj mojím vtedajším boxerským vzorom Vojtechom Stantienom. Dobromyseľný pán profesor Július Tolnay iba začudovane pokrútil hlavou. Na druhý deň som okno zaniesol so spolužiakom Paľom Lachmannom do sklenárstva a zaplatil opravu. Na vlakovú stanicu si ma prišiel obzrieť jeden z bratov Hoosovcov - známi bánovskí bitkári.
*Ako štvrtáci sme mali triedu na prízemí hlavnej budovy a na chodbe bol v mohutnej drevenej orámovanej konštrukcii uložený prúdový letecký motor. Ten sa snažili študenti z jednej strany "odlepiť" aj s drevenou konštrukciou od podlahy akýmsi "vysokým" mŕtvym ťahom. Patril som k zopár silákom, ktorým sa to podarilo.
Vyrábal sa v P. Bystrici v rokoch 1968-1973. Keďže nebol konštrukčne dotiahnutý do konca a už sa predával, býval poruchový (cievka alternátora - nepoužívala sa batéria, pripojenie výfuku k hlave valca). Poruchu odhalil kamarát Edo Žiarny a starý pán Jožko Kovalčík mi dal cievku v Elektrokarbone znovu previnúť. Ale technickými parametrami patril motocykel k špičke vo svojej dobe - výkon 8,2 k, vysokootáčkový motor 5.500 ot/min, päť rýchlostí (dokázal som ich zaradiť po sebe v okamžiku - úžasné zrýchlenie), max. rýchlosť 90 km/h (pri miernom klesaní aj 100 km/h - na ceste od Trojičky do Jacoviec som si vychutnával predbiehanie niektorých pomalých áut). Prenikavý športový zvuk výfuku bolo počuť zdiaľky, len "päťka" bola tichá.
VYSOKOŠKOLSKÉ ŠTÚDIUM TELOVÝCHOVY
*V priebehu štúdia na vysokej škole som sa venoval aj boxu. Reprezentoval som fakultu v hádzanej, v streľbe zo samopalu vz. 58 (3. miesto), ktorý sa podobal na Kalašnikova, ale bol lepší a armádnej pištole ČZ 52 (1. miesto) v rámci Univerzity Komenského. Získal som III. výkonostnú triedu v športovej gymnastike.
Nepatril som k technickým boxerom, skôr k tým s tvrdým úderom (poloťažká váha - do 81 kg, pri výške 185 cm).
*Na fakulte sme mali vojenskú prípravu. Skoro ráno, v uniforme, sme aj s Milanom, mojím spolubývajúcim na internáte, chodili pešo do centra Trnavy, kde sme mali učebňu. Keď prechádzal okolo nás výborný trnavský i československý futbalový brankár Dušan Kéketi (v roku 1972 majster Európy do 23 rokov), vždy sa pristavil so svojím Fiatom 128 Sport a ponúkol sa, že nás odvezie. V zime sme nosili ťažké mantle a po vystúpení z auta nás pri rannej kontrole náčelník zjazdil za pokrčenie - vraj ako keby ho krava žuvala. A tak sme sa nevozili. Nohavice sme žehlili tak, že sme ich položli na internáte večer vyrovnané na gavalec (podobný ako v kasárňach), položili na ne matrace a išli spať - ráno sme si ich spokojní s peknými pukmi obliekli.
*Na jednej z príprav sme mali šprint v uniforme a v kanadách - náčelník vytvoril dvojicu zo mňa a Dušana. No, pomyslel som si, ten mi to "nandá". Veruže hneď po štarte Dušan získal mierny náskok, ale ja som to nevzdal a v polovici trávnatej trate som sa naňho dotiahol. Ďalej sme popri sebe riadne makali - on, aby neprišiel o svoju 
prestíž a ja som vycítil príležitosť presadiť sa. Do cieľa sme dobehli nadoraz a naraz. Dosiahli sme najlepší čas spomedzi všetkých poslucháčov fakulty.
Cez soboty a prázdniny sme si s kamarátmi Jožom a Milanom chodili zaboxovať do topoľčianskej telocvične. Na káričke sme prevážali pytel a ďalšiu boxerskú výstroj.
*S úctou spomínam na svojich pedagógov na katedre telesnej výchovy: František Jurkáček - gymnastika, Alfréd Morvay - ľahká atletika, Ladislav Hlavatý - plávanie, Mikuláš Grajciar - basketbal, Ján Čepčiansky - osobitná telesná výchova, Augustín Bubeník - teória telesných cvičení, Jozef Lukovič - volejbal, Ladislav Papiernik - lyžovanie, ...
POHYBOVÉ AKTIVITY PO VOJENČINE
*V roku 1977, po príchode zo základnej vojenskej služby, som posilňoval, boxoval a kondične behával v 
osemkilogramovej veste (Topoľčany-Nitrianska Streda a späť po vale potoka Chocina a rieky Nitra). Neskôr kratšie trate s dvojkilogramovými činkami v rukách. Občas som si zacvičil v posilňovni na balkóne sokolovne - "dotiahol" ma tam neskorší predseda oddielu Jozef Sitkey.
*V roku 1978 som sa stal členom oddielu kulturistiky TJ TS Topoľčany, kde som prešiel postupne postami – cvičenec, pretekár, funkcionár, tréner, rozhodca, publicista.
Dolná časť sokolovne v Topoľčanoch, september 1979, štartoval som na svojej prvej súťaži v silovom trojboji O pohár SNP, získal som 1. miesto (kat. do 85 kg). Asistujú: vľavo Ján Barát, vpravo Pavol Nováčik.
*V októbri 1979 som obsadil na majstrovstvách Západoslovenského kraja v silovom trojboji 3. priečku. V roku 1980 som získal na majstrovstvách Západoslovenského kraja 2. miesto a na majstrovstvách Slovenska striebornú medailu.
*Na branno-športových hrách zamestnancov okresného odboru školstva (Topoľčany, Partizánske, Bánovce nad Bebravou) som víťazil vo vrhu guľou a pri svojej prvej účasti na tomto podujatí, ktorého okresné finále sa konávalo v areáli ZŠ Obuvnícka v Partizánskom, som bol dokonca druhým najrýchlejším učiteľom v šprinte. Keďže som potom zvýšil svoju hmotnosť, už som v šprinte nepretekal.
Rok 1981, zľava najlepší guliari: T. Bélik (ZŠ V. Bielice), Ľ. Bobula (ZŠ N. Blatnica), J. Augustín (ZŠ Preseľany). Všetci sme vyštudovali v Trnave. Oceňuje pani A. Michalíková.
*V roku 1981 som si privodil na vojenských manévroch v Martine pri šplhu bez prírazu (v uniforme a kanadách) vleklé zranenie ramenného kĺba, ktoré zabrzdilo sľubne rozbehnutú pretekársku dráhu. Úsmevným bolo, že pri nástupe na manévre mi nedokázali zabezpečiť vo výstrojnom sklade dostatočne veľkú košeľu - obvod krku a sako - obvod hrudníka. Zranenie spôsobovalo, že som postupne chudol a nakoniec to bolo v civile až o 23 kg. Už pri odchode z manévrov sa pôvodne tesné sako na mne plantalo.
*Po príchode do civilu som začal trénovať kamarátov v oddiele a pri trénovaní som zostal aj po vyliečení sa zo zranenia vlastnou pohybovou metódou.
*Keď sa na priehrade v Nemečkách objavil windsurfing, onedlho som to skúsil aj ja (kúpil som v Seredi plavák i plachtu). Ako-tak sa mi darilo loď zvládnuť, brat Viliam bol lepší.
*Krátko som spolupracoval v Slovenskom zväze kulturistiky v športovo-technickej komisii s predsedom Michalom Čaplom (bližšie sme sa zoznámili ako rozhodcovia v Hlohovci - výborní ľudia okolo bývalého známeho slovenského kulturistu Miroslava Kopaja, na súťažiach Hľadáme najsilnejšieho učňa). Michal ma pripravoval na post reprezentačného trénera, podpredsedu pre silový trojboj. Zistil som, že ani jedna z uvedených funkcií nevyhovovala mojej mentalite. Ponúkaných postov sa v kulturistickom hnutí výborne zhostili Ing. Pavol Müller z Piešťan a Mgr. Jozef Ovsianka zo Žabokriek nad Nitrou.
*K súťaži v Hlohovci sa viaže úsmevná príhoda. Michal bol známy svojím žoviálne bezprostredným vystupovaním. Počas prestávky v súťaži, v zasadačke hlohovskej športovej haly, začal perliť svojím zvučným hlasom jeden vtip za druhým aj s patričnou "šťavou". Niektoré za hranicou únosnosti. Prítomné administratívne pracovníčky, s tvárami ponorenými do vypisovania tlačív, sa snažili tváriť dôstojne, že nepočujú, ale riadne ich mykalo a zadúšali sa od smiechu. Jeho osobitému prejavu sa nedalo odolať.
Na druhý rok som prišiel sám, bez Michala. Opäť som sa uvidel v zasadačke so známymi dámami. Strkali do seba lakťami a hlavami ukazovali na mňa. Najskôr som si myslel, že sa im páčim. Ale im sa páčil absentujúci Michal, pretože po chvíli prišla jedna z nich za mnou a ostýchavo sa opýtala: "A ten pán, čo tak škaredo rozpráva, nepríde?"
*V rokoch 1995-2003 som delil svoje pôsobenie medzi kulturistiku a mládežnícky tenis (kondičná príprava), keď sme s bratom Milošom (technicko-taktická príprava, tréner výberu Slovenska) tvorili mimoriadne úspešný trénerský tandem v rámci Slovenska.
OSOBNÝ ŠPORTOVÝ ÚSPECH
*2. miesto na majstrovstvách Slovenska v silovom trojboji v roku 1980 v kategórii do 100 kg (s 95,5 kg som bol najľahší v kategórii). Štartoval som s bolesťami prsného svalu v úpone na sternum, ktorý mi pred disciplínou tlak v ľahu lekár opichal anestetikom. Bol to riskantný krok, ale prsný sval sa ani nenatrhol.
TRÉNERSKÝ PODIEL NA ŠPORTOVÝCH ÚSPECHOCH V KULTURISTIKE
Anton Šaray (Partizánske, reprezentant Slovenska, reprezentant Československa): 2x majster Slovenska, 3x2. miesto na M-Československa, dvojnásobný majster Československa, 10. miesto na majstrovstvách Európy (Poľsko).
Bystrík Káčer (Topoľčany, reprezentant Slovenska): 3x3. miesto na M-Slovenska, 2x2. miesto na M-Slovenska, 6. miesto na majstrovstvách sveta masters (Španielsko).
Martin Vráblik (Topoľčany, reprezentant Slovenska): 2. miesto na M-Slovenska.
František Šaray (Partizánske): majster Slovenska (dorast).
Milan Šípek (Solčany): 3. miesto na M-Slovenska.
Eduard Cigáň (Topoľčany, reprezentant Slovenska): majster Slovenska v kategórii masters, 2 x 3. miesto na M-Slovenska masters, víťaz súžaže o Pohár Gemera, 4. a 11. miesto na majstrovstvách Európy masters (Španielsko).
Spomínaní pretekári získali navyše množstvo medailových umiestnení na M-Západoslovenského kraja, pohárových pretekoch nielen v bývalom Československu, súčasnom Slovensku, ale aj v zahraničí.
TRÉNERSKÝ PODIEL NA ŠPORTOVÝCH ÚSPECHOCH V SILOVOM TROJBOJI
Ján Niko (Zlatníky, reprezentant Československa): 2. miesto na M-Slovenska, majster Slovenska, 2. miesto na M-Československa, majster Československa
Vladimír Dvonč (Topoľčany): 3. miesto na M-Slovenska, 2. miesto na M-Slovenska, 3. miesto na M-Československa
Bystrík Káčer (Topoľčany): majster Slovenska
Jozef Schwarz (Topoľčany): 2x3. miesto na M-Slovenska, 2. miesto na M-Slovenska
Peter Greguš (Ludanice): 2. miesto na M-Slovenska
Jozef Bilík (Topoľčany): 2. miesto na M-Slovenska
Kvetoslav Doubrava (Topoľčany): 3. miesto na M-Slovenska
Ján Hubinský (Topoľčany): 3. miesto na M-Slovenska
Pavol Minarovič (Bošany): 3. miesto na M-Slovenska (tlak na lavičke), 2. miesto na M-Slovenska (tlak na lavičke), 1. miesto na M-Slovenska (tlak na lavičke).
Uvedení pretekári získali množstvo medailových umiestnení na M-Zsl. kraja.
TRÉNERSKÝ PODIEL NA ŠPORTOVÝCH ÚSPECHOCH V MLÁDEŽNÍCKOM TENISE - KONDIČNÝ TRÉNER
Renáta Herdová (Jacovce, reprezentantka Slovenska): 2. miesto na M-Slovenska v dvojhre, 2. miesto na M-Slovenska vo štvorhre, 3. miesto na M-Slovenska v dvojhre, 2x3. miesto na M-Slovenska vo štvorhre (raz s Danielou Hantuchovou), 3. miesto na majstrovstvách Európy v súťaži družstiev (Poľsko).
Adriana Šinská (Topoľčany, reprezentantka Slovenska): 3. miesto na M-Slovenska v dvojhre, 3. miesto na M-Slovenska vo štvorhre.
Žiačka Natália Oravcová a sponzor Roman Chudoba.
Natália Oravcová (Krtovce, reprezentantka Slovenska): dvojnásobná majsterka Slovenska v dvojhre, majsterka Slovenska vo štvorhre, 2. miesto na M-Slovenska v dvojhre, 2. miesto na M-Slovenska vo štvorhre, majsterka Česka v súťaži družstiev – hosťovanie v Prostějove, 3. miesto na M-Slovenska v súťaži družstiev – hosťovanie v Piešťanoch, 3. miesto na majstrovstvách sveta v dvojhre (Juhoafrická republika), 3. miesto na majstrovstvách Európy vo štvorhre (Francúzsko).
Alžbeta Aschengeschvantnerová (Jacovce, reprezentantka Slovenska).
Uvedené tenistky získali množstvo medailových umiestnení na M-Západoslovenského kraja, na turnajoch nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
TRÉNERSKÝ PODIEL NA ŠPORTOVÝCH ÚSPECHOCH VO FITNESS
Kristína Jančovičová (Topoľčany): víťazka medzinárodných majstrovstiev Slovenska v kategórii fitness model.
TRÉNERSKÝ PODIEL NA ŠPORTOVÝCH ÚSPECHOCH VO FUTBALE - KONDIČNÝ TRÉNER, FYZIOTERAPEUT
Mário Breška (Topoľčany): APOEL Nikózia (Cyprus); bývalý reprezentant Slovenska.
PUBLIKAČNÉ AKTIVITY
*Rok 1979 – prvý príspevok o oddiele kulturistiky aj s fotografiou v okresnom týždenníku Socialistický dnešok a odvtedy pravidelné príspevky.
Niektoré z publikácií, v ktorých boli uverejnené moje materiály.
*
Od roku 1983 materiály v ročenkách Kulturistika.
*Od roku 1984 pribudli články s fotografiami v trénersko-metodickom mesačníku Tréner a od roku 1990 aj preklady z nemeckého kulturistického časopisu Sportrevue.
*Od roku 1990 preklady odborných článkov z nemčiny v bulletinoch Silový trojboj (Slovenská federácia kulturistiky a silového trojboja).
*Od roku 1991 preklady z nemeckého kulturistického časopisu Sportrevue, publikované v časopise Kulturistika.
*Od roku 1993 príspevky a fotografie o tenise v týždenníku Dnešok.
*Od roku 1999 metodické články o systéme tréningového procesu v mládežníckom tenise, uverejňované v českom magazíne Tenis a v časopise Slovenský tenis.
*Od roku 2003 materiály s tematikou kinezioterapie a kineziológie v americkom licencovanom časopise MUSCLE&FITNESS (Czech&Slovak Edition).
*Spoluautor dvoch odborných publikácií Slovenského tenisového zväzu Tenisový tréner, ktoré vyšli v roku 2004 a 2005.
*Materiály s tematikou kulturistiky v časopise MUSCULAR STORM.
AUTOR TRÉNINGOVEJ METÓDY V TENISE
*Tréningová metóda kondičnej prípravy v tenise - rotačné cvičenia, opísaná v publikácii Tenisový tréner, sa stala súčasťou výučby na školeniach trénerov tenisu – nielen na Slovensku.
AUTOR NAJEFEKTÍVNEJŠIEHO BEZBOLESTNÉHO SYSTÉMU KINEZIOTERAPIE CHRBTICE
*Úspešný štvordimenzionálny Systém cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie chrbtice je zameraný na dosiahnutie celkovej rovnováhy organizmu. Liečebnú metódu pohybom som vyvíjal od roku 1980, kedy sa u mňa prejavili zdravotné problémy v driekovom sektore chrbtice a v ramennom kĺbe (lekári mi nepomohli), a tak som sa rozhodol pomôcť si sám. Keďže sa dlhé roky pohybujem v priestoroch posilňovní aj proces vývoja liečebnej metódy je spojený s podmienkami fitnescentra, s jeho materiálnym vybavením. Oproti iným podobným metódam má môj systém niekoľko výhod - pestrejší, komplexnejší, účinnejší, dostupný aj pre imobilných pacientov, vozičkárov. Terapiu umocňuje termokamera, videokamera, počítačový softvér Kinovea.
Mojím komplexným neinvazívnym systémom dokážem riešiť problematiku tak prevencie, ako aj kinezioterapie chrbtice po chorobách, po úrazoch, po dopravných nehodách, po neúspešných lekárskych zákrokoch. V rámci prevencie môže nájsť uplatnenie v základných, stredných a vysokých školách, v cvičení seniorov. Pozitívne naň môže reagovať armáda i polícia. Zároveň môže slúžiť ako forma kondičného tréningu. Je mimoriadne užitočný pre astronautov.
*Estetická kinezioterapia - metóda je súčasťou Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie a orientuje sa na komplexné riešenie rôznych asymetrických chorobných stavov a poúrazových defektov ľudského tela.
*Metóda Trakčnej automobilizácie a automasáže krčného sektora chrbtice odstupňovanými priemermi drevených valcov je účinná pri liečení zdravotných problémov v hlave, krku a ich negatívnych dosahov na vnútorné orgány. Vynašiel som ju pri liečení pacienta, ktorý sa trápil s paralýzou po meningitíde (sedem rokov si na Slovensku netrúfol nikto na vhodnú formu rehabilitácie). Metóda sa osvedčila aj v prevencii a je súčasťou Systému cielenej celostnej trakčnej kinezioterapie.
*Biomechanický pantograf - zariadenie pre liečbu skolióz a hernií spinálnych diskov. Prednosťami sú jednoduchosť, nízke výrobné náklady a takmer žiadna údržba, mobilita a rýchlosť presnej lokalizácie terapie.
*Kaudálne kyvadlo - efektívny adaptér na bezbolestnú pohybovú liečbu patologických zakrivení chrbtice (skolióza, kyfóza, lordóza) i hernií spinálnych diskov.
*Metóda Cielenej celostnej onkologickej kinezioterapie trakčnými hybridnými cvikmi v sede.
NOVÁTORSTVO VO VÝROBE LYŽÍ A V LYŽOVANÍ
Mám nápad, ktorý by mohol vyvolať po revolúcii carvingových lyží ďalšiu konštrukčnú revolúciu v lyžovaní. Tento nápad sa týka nielen zjazdového, ale aj bežeckého lyžovania, biatlonu, skokov na lyžiach – vyššia rýchlosť a bezpečnosť. Len sa mi nechce veriť, že renomovaní výrobcovia lyží na niečo také jednoduché ešte neprišli. Ponuku nápadu som ešte naplno nerozbehol. K nápadu ma priviedlo sledovanie víťazstva Petry Vlhovej v obrovskom slalome vo Svetovom pohári v Maribore v roku 2019 a ...
NOVÁTORSTVO V TRÉNINGOVOM PROCESE BOJOVÝCH ŠPORTOV, V HOKEJI ...
Mám nápad na priekopnícke zariadenie, ktoré by našlo uplatnenie v tréningovom procese nielen v bojových športoch, ale aj v športoch s pálkou – napríklad hokej či bejzbal, ale napríklad aj v hádzanej, vo vodnom póle, vo volejbale. Športovci by výrazne zlepšili pohybové schopnosti ako silu, rýchlosť, presnosť úderov, streľby, smečov. Úpravou zariadenia by sa dala v podobných dimenziách zlepšovať aj rovnováha a dynamika dolných končatín. Zariadenie v sebe ukrýva funkciu množstva tréningových pomôcok.
PREZENTÁCIA V TELEVÍZII – KINEZIOTERAPIA
*Rok 2006 – predstavili ma v televízii Markíza (reportáž Takmer skončil na vozíku sa objavila v relácii Reflex), keď som cielenou celostnou trakčnou kinezioterapiou zachránil kamionistu pred perspektívou života na invalidnom vozíku.
*Rok 2010 - rozhovor v českej televízii Nova v publicistickom projekte Vizita, prezentujúcom výnimočné úspechy českého zdravotníctva (reportáž Distonie - viedol som predoperačnú biomotorickú prípravu invalidného dôchodcu, ktorý sa po ôsmich rokoch obmedzenej mobility odhodlal na jedinečnú a úspešnú operáciu mozgu na pražskej klinike).